HYNITZSCH Johann, Dissertationem Inauguralem, de Plica Polonica, Germ. Weichsel-Zopff.

Dissertationem Inauguralem, de Plica Polonica, Germ. Weichsel-Zopff.

Rectore Magnificentissimo, Serenissimo Principe Regio ac domino, Dn. Friderico Augusto, elect. Saxon. Herede. (...) Ex auctoritate Gratiosae Facultatis Medicae, Praeside Dn. Paulo Gottfr. Sperlingio, Med. Doct. Anatom. ac Botan. Prof. Publ. longe celeberrimo, nec non Archiatro Principis Servestani splendidissimo, Domino ac Patrono suo in aeternum devenerando, pro licentia, summos in arte medica honores, insignia ac privilegia doctroatus legitime capessendi, A se cinscriptam, publico Eruditorum examinisubjicit Ioanne Hynitzsch / Plessnensis Silesius, In Auditorio Maiori, Horis Ante et post meridiem statis. Wittenbergae 1702. typis Christiani Gerdesii. (19 x 15,5 cm), s. 31, vineta, ozdobná iniciála, väzba pperg. súčasná.
(Estr. T. 18). Dobrý stav, zhnednutie strán. Lekárske pojednanie o "poľskom koltunovi". Plica polonica - "poľský koltun", známy aj ako "gwoźdźc", "goźdźc" alebo "plik", zväzok vlasov na hlave zlepený mazom a exsudátom, spôsobený nedostatočnou hygienou alebo nepoužívaním kefy či hrebeňa; k vzniku koltunu prispelo aj nosenie klobúkov, bežné medzi roľníkmi. Staré lekárske povery zakazovali strihanie koltuna zo strachu pred negatívnymi účinkami na zdravie; jeho nosenie malo chrániť pred chorobami a diablom. Niekedy sa perina pestovala zámerne tak, že sa vlasy intenzívne trali, a tým sa rozstrapkali, čím sa zacuchali - v tomto prípade to nesúvisí s hygienickou nedbanlivosťou. Starú perinu tohto druhu možno prirovnať k dredom; takéto zámerne vypestované periny sa nosili v Pinsku a Mazovsku ešte začiatkom 19. storočia. 9505/8