KISIELEWSKI STEFAN
CESTA V ČASE
Paríž 1982, Instytut Literacki, s. 135, formát: 13,5x21cm
"Kisiel pri výkone svojej samozvanej funkcie posudzovateľa novej hudby nezabudol na jej otcov, predovšetkým na Stravinského. Všetci sme z neho stvorení, akoby hovoril autor textu Cesty v čase pre sláčikový orchester, napísaného v roku 1965. Je to sentimentálna cesta do čias jeho mladosti, teda do podhubia parížskeho neoklasicizmu v znamení Satieho, Les Six a tiež Stravinského neoklasickej persifláže? Áno aj nie. Kisielewského hudba má v každej skladbe taký individuálny výraz, že je ťažké podriadiť ju nejakej všeobecnej myšlienke, aj keď by sme Cestu v čase radi zaradili do prúdu označovaného ako neoklasicistický parodizmus44. Hudba tohto osemminútového diela je veselá-smutná, alebo presnejšie: veselá-smutná-veselá, keďže je zreteľne usporiadaná vo forme ABA1, čo ju už spája s pôvodným neoklasicizmom, ktorý túto trojdielnu formu veľmi často evokoval. Kontrast medzi krajnými fázami tejto jednočasťovej skladby a jej stredným fragmentom je natoľko zreteľný, že tu možno hľadať nejaké hlbšie, možno nie celkom uvedomované významy; veď cesta k počiatkom času niekedy odhaľuje bolestné stránky existencie a histórie." [M. Gąsiorowska, Kisielewski, PWM 2011].
ZADNÁ OBÁLKA
BDB stav