Účasť roľníkov v boji proti švédskej potope Stanisław Szczotka [1939].

ÚVOD.

Dejiny Poľska boli doteraz písané predovšetkým ako dejiny dynastií a šľachtických rodov a vplyvu tejto spoločenskej vrstvy a cirkvi na riadenie štátu a osudy republiky. O roľníkoch toho historici napísali neporovnateľne menej. Veď čo o nich mohli napísať, keď ich považovali za početnú vrstvu, ale obmedzenú len na namáhavú každodennú prácu na panskom dvore.

Všeobecne prevládalo presvedčenie, že poľská šľachta vďačí za svoje výsadné postavenie rytierskemu remeslu, vďaka ktorému Spoločenstvo rástlo na sile, rozširovalo svoje hranice a miestami sa stávalo mocnou ríšou. Tak to skutočne bolo v čase boja o práva a výsady šľachtického stavu, na prelome stredoveku a novoveku. Potom však bojová hodnota spoločného hnutia šľachty začala rýchlo klesať a napokon sa stala mimoriadne problematickou.

V armáde starej republiky sa začal zvyšovať počet roľníkov, ktorí v ťažko pracujúcich rukách zvierali zbrane, no po návrate z vojenských výprav sa museli opäť zapriahnuť do ťažkého jarma poddanstva. Chýbali im ľudské práva, nehovoriac o štátnych výsadách. [...]