V ZSSR boli príbehy o "vodcovi revolúcie" súčasťou sovietskej propagandy a hoci boli písané pre deti predškolského veku, v nižších ročníkoch boli povinným čítaním. Nezdôrazňovalo sa však autorstvo Zoščenka, ktorý bol ešte v roku 1946 vystavený represiám a potom až do svojej smrti nesmel tlačiť.
Poviedky v tejto zbierke sú dráždením, jemnou iróniou, paródiou na moralistické rozprávky Vladimíra Lenina. V jednej z poviedok rybár žiada Lenina, aby podporil rybársky priemysel, pretože ryby, ktoré nemôžu čakať na sovietske siete (nevyrábalo sa ich dosť, aj lode potrebovali opravu), odplávajú do anglických vôd. Autor sa pohráva s konvenciou, keď hrdinu vykresľuje ako ideálnu a bezchybnú postavu, kryštál cností. Tak je to napríklad v poviedke, v ktorej sa Lenin ako tínedžer po dvoch mesiacoch vnútorného boja prizná, že omylom klamal a rozbil karafu. Až potom môže konečne s úľavou a úsmevom zaspať. Veď všetky jeho činy a poznámky sú spravodlivé a múdre, ako by to mohlo byť inak....
Zoščenkove príbehy sa časom stali materiálom pre mnohé anekdoty a paródie.
Prvé vydanie (v poľštine).
Vydalo vydavateľstvo Nasz Księgarnia, 1970.
Formát: 210 x 175 mm, 78 strán.
Pevná väzba, s pláteným chrbtom.
Kniha v peknom stave (odreniny okrajov zobrazené na fotografiách, na titulnom liste ťažko viditeľná pečiatka).