50x66 cm, akrylové plátno 2019
Jan Wyżykowski
Narodil som sa v roku 1956 vo Varšave a študoval som tu maľbu, najprv na Strednej umeleckej škole, potom na Akadémii výtvarných umení: diplom z maľby 1981 v ateliéri Jana Tarasina. Po ukončení štúdia som sa zamestnal ako výtvarný a divadelný pedagóg, potom som bol učiteľom na škole. Počas tohto obdobia som sa venoval parateatrálnej činnosti a začal som písať divadelné hry. Samozrejme, maľoval som, konkrétne 6 rokov, pracoval som každý deň, urobil som 2 štrukturalistické štúdie a až dve, potom (na základe týchto štúdií, podľa mojej veľkej farebnej teórie) som robil syntetické obrazy konkávnosti a konvexnosti, ktoré som prezentoval na 4 významných výstavách, čím sa, myslím, skončilo moje mladícke obdobie. 1992 samostatná výstava v Centre súčasného umenia - Zámok Ujazdowski, 1993 skupinová výstava v Centre súčasného umenia "Dokumenty II", 1994 skupinová výstava v Centre súčasného umenia v Bukurešti, 1994 samostatná výstava v galérii "Studio" v Poľskom paláci kultúry. V rokoch 1995 až 2003, nespokojný s výsledkami, pretože mi chýbala kresba, som si vedome dal dlhšiu prestávku, spomalil som, navyše som sa rozhodol nerobiť výstavy. V tomto období som sa zaoberal najmä: teóriou farebného kanála v sietnici, teóriou maľby, dramaturgiou, o niečo neskôr som sa vrátil k performancii. V roku 2004 som objavil aj reflexívnu perspektívu (v tom čase sa prelomila bariéra kresby) a objavil som veľmi praktický, v porovnaní s veľkým, tzv. zlomený farebný model, vďaka ktorému som sa naučil postupovať vo vzťahu k štruktúre a mimo nej. V mnohých snahách mi pomohol matematik, už zosnulý Cezary Suski. Od roku 2003 som teda najprv veľa kreslil a potom čoraz viac maľoval. Veľmi mi pomohlo pozastavenie a premýšľanie a v krátkom čase vznikol asi tucet cyklov, niektoré s desiatkami obrazov. A predovšetkým som sa v roku 2010 opäť pustil do mladíckeho projektu (realizácia štruktúr na základe štúdie z 80. rokov) - Nového štrukturalizmu. Rok 2011, v ktorom som ukončil prácu na štruktúrach, považujem za prelomový. Postupne som si uvedomoval pre mňa nesmierne dôležitú vec, že tvorba nie je nejaká epizóda v čase a priestore, že nemá zmysel deliť umenie na časti, že existuje jednoducho jedna interpretácia - je to celok života - Celok. Spásou je aj to, že mám štyri uznávané, hlavné smery, v ktorých pracujem a realizujem sa, takže sú to: realizmus, figurácia, abstrakcia a štrukturalizmus. 2006 individuálne v galérii "Milano", 2010 štyri predstavenia v galérii "XXI", 2012 individuálne v galérii "Fibak", 2013 kolektívne v galérii "Saatchi", 2016 som vydal experimentálny román s názvom."Bullet", ktorého treťou časťou je "Kompendium maliarskych problémov".