Kramsztyk Roman [katalóg monografickej výstavy z roku 1997].

Varšava 1997/ Židovský historický inštitút, Galéria umenia Zachęta/ mäkká väzba, vydavateľstvo/ 20,5 x 29 cm/s.253/ početné farebné ilustrácie/ veľmi dobrý stav, zadná strana obálky odretá

Katalóg obsahuje zoznam všetkých diel Romana Kramsztyka, a to tak tých, ktoré sa zachovali v múzejných zbierkach a súkromných zbierkach, ako aj tých, ktoré sa stratili alebo sú známe len z odkazov.

Životopis

Svoje maliarske štúdiá začal vo Varšave, kde študoval kresbu a maľbu u Z. Stankiewicza, A. E. Hersteina a M. Kotarbińského. Vo vzdelávaní pokračoval na Akadémii výtvarných umení v Krakove pod vedením J. Mehoffera (1903/1904) a na Akadémii výtvarných umení v Mníchove. Po roku 1918 si doplnil umelecké vzdelanie v Hersteinovom ateliéri v Berlíne. Roky 1910 - 1914 strávil v Paríži, kde sa stal členom Spolku poľských umelcov a Poľskej umeleckej a literárnej spoločnosti, ktorá bola obnovená v roku 1915. V roku 1917 sa zapojil do Prvej výstavy poľských expresionistov organizovanej v Spoločnosti priateľov výtvarného umenia v Krakove, ktorá bola prejavom prvej vlny poľskej avantgardy. V roku 1918 sa stal členom Novej skupiny, ktorú vytvoril okrem iných s Tadeuszom Pruszkowským a Eugeniuszom Zakom. Zúčastnil sa na výstavách poľského umenia v Barcelone, Paríži, Štokholme, Bruseli, Pittsburghu a Moskve. Zúčastnil sa aj na Medzinárodnej výstave umenia a techniky v Paríži v roku 1937 a na Svetovej výstave v New Yorku v roku 1939. V Poľsku vystavoval svoje diela vo varšavskej galérii Zachęta (v rokoch 1909 až 1924), v Spolku poľských umelcov vo Ľvove, Krakove a Poznani a zúčastnil sa na parížskych salónoch. V roku 1922 sa natrvalo usadil v Paríži. V tom istom roku sa stal spoluzakladateľom Združenia poľských umelcov Rytmus, ktoré reprezentovalo klasicizujúci prúd v poľskom umení 20. rokov 20. storočia. Maľoval portréty, zátišia a krajiny. "Kramsztykov umelecký postoj bol výrazne ovplyvnený Cézannovou estetikou. Vo svojich krajinách a zátišiach umelec prikladal zásadný význam štruktúre obrazu vybudovanej z geometrizovaných foriem. Kvetinové, architektonické a predmetové tvary zvýrazňoval mäkkými, krátkymi ťahmi štetca a obklopoval ich jemnými kontúrami. Farebnú škálu obmedzil na tlmenú modrú, zelenú a červenú, oživenú akcentmi bielej; pri portrétoch používal expresívnu chiaroscuro modeláciu". - Irena Kossowska