POZNAŇ, GDAŃSK, SOPOT, OPOLE, OLSZTYN, CHEŁMNO. Adressbuch der Kranke-, Pflege u. Wohlfahrtsanstalten Deutschlands. Adressen und Auskunftsbuch, Leipzig 1912, s. 672 + VII s. inzerátov.
Abecedne usporiadaná kniha obsahuje informácie o zdravotníckych zariadeniach vrátane sanatórií, azylov pre duševne chorých, vojenských a väzenských lazaretov atď. atď. Napríklad v Poznani v roku 1912 žilo 143 290 obyvateľov. Bolo tu 143 lekárov a 14 lekární a 48 rôznych zdravotníckych zariadení. Napr. mestská nemocnica, ktorá bola vo vlastníctve mesta. Mala 633 lôžok. Okrem lekárov, ktorí sa spomínajú aj menovite, je tu informácia o zamestnaní 31 zdravotných sestier, 65 ošetrovateľov a 31 sestier Červeného kríža. Židovská nemocnica mala 88 lôžok a viedol ju Hermann Elkes. Pracovali tu doktor Rosenstein, doktor Caro, doktor Salomon, zdravotných sestier bolo 10. Existovala ešte jedna židovská nemocnica Salomonovej nadácie. Bol tu starobinec pomenovaný podľa nadácie grófa Tadeusza Gorczyńského alebo očná klinika Dr. Stasińského s 9 lôžkami. Takéto informácie sa uvádzajú pre 58 lokalít v Poznaňskom vojvodstve a 24 v Bydgošskom vojvodstve. V samotnom Gdansku bolo 57 podobných zdravotníckych zariadení. V Sopote bolo podľa adresára 19 tisíc obyvateľov a 19 lekárov a 2 lekárne. Zdravotné stredisko fungovalo od 1. VI. do 31. XI. Zdravotná daň bola 15 mariek a pre rodiny 30 mariek. 20 tisíc ľudí ročne navštívilo kúpele. Pracovalo pre nich 9 lekárov. V Sopote bolo aj Baltické sanatórium a 3 ďalšie zariadenia. V celom gdanskom regentstve fungovali podobné zariadenia v ďalších 20 mestách. V Kwidzynskom regentstve ich bolo 42, napr. v Chelmne s 1 200 obyvateľmi bolo 8 lekárov a 2 lekárne. Posádkový lazaret: 30 lôžok, 1 vojenský lekár von Horer a 4 zdravotné sestry. Existovala aj nemocnica svätého Vincenta, ktorú viedli mníšky. Mala 280 lôžok. Na tom najmenšom mohlo byť hospitalizovaných 14 ľudí.
V Sliezsku bola zdravotná starostlivosť prezentovaná v okresoch Vroclav, Legnica a Opole. Celkovo išlo o viac ako 200 miest a obcí. Napríklad v Opole bolo 33 900 obyvateľov, 24 lekárov a 4 lekárne. Boli tu 4 zariadenia vrátane súkromnej nemocnice svätého Adalberta s 220 lôžkami. Pôsobilo tu 50 sestier františkánskeho rádu. Uvedené sú všetky sanatóriá existujúce v tom čase v Sudetoch a v celom Sliezsku.
Okrem toho sú uvedené aj lokality z kráľovského regentstva Königsberg, Gąbin. Celkovo ich je 90. Väčšina z nich sa po roku 1945 stala poľskými. Olsztyn mal 27 422 obyvateľov, 31 lekárov a 3 lekárne. Bolo tu 9 inštitúcií, z ktorých najväčšia bola v Kortowe. Mal 1 024 lôžok, zodpovedajúci počet lekárov a až 16 zdravotných sestier. Rovnaké informácie pochádzajú aj z miest západného Pomoranska.
Tvrdá väzba, plátno, odreté zlátené tituly, inak st. čb. ZRIEDKAVÉ VYDANIE.
