STAROWOLSKI SZYMON Reformacya obyczajów polskich (1859)

REFORMACIA OBYČAJOV POLSKÝCH VŠETKÝCH STANOV NAŠEJ KRAJINY, súčasných skazených čias, prepáčte, v tejto úprimnosti, biela je čierna, dobro je zlo, moc je právo, vôľa je právo, tvrdohlavosť je tvrdohlavosť, škoda je zhovievavosť ,hanba je svätosť, pokora je chvála, obžerstvo je zdvorilosť, slovom: Quorum deus venter est. Krakov 1859, s. 184, LAMENT UTRAPIONEJ MATKI KORONY POLSKIEJ, už moribund, na synny wyrodne, złe i niedbekający na rodzicielkę svowo. Kraków 1859, s. 22, KAZANIE O POBOŻNOŚCI ŻYWOTA I ŚMIERCI ks. JAKUB ZADZIK (...). Kraków 1859, s. 22. Páter SZYMON STAROWOLSKIEGO Kanonik Katedralnego Krakowskiego. Edícia: KAZIMIERZ JÓZEF TUROWSKI,SPOLUPRACOVNÍK,vydalo Wydawnictwo Biblioteki Polskiej, forma. 12,5 x 19. Ročníková tvrdá väzba, na väčšine strán líšky, všetky 3 titulné strany majú v dolnej časti 1 cm orezaný okraj. Pečiatka: z knižnej zbierky Potocki .

Starowolského dielo, známe pod skrátenou verziou názvu ako "Reformacya obyczajów polskich", bolo prvýkrát vydané v Krakove okolo roku 1650. Medzi dielami, ktoré jeho autor už napísal, boli aj tie, ktoré sa venovali aktuálnym štátnym záležitostiam. Vyzýval v nich na morálnu obrodu obyvateľov republiky, poukazoval na existujúce sociálne nerovnosti, degeneráciu šľachtickej demokracie a ťažkú situáciu roľníkov a meštianstva. Tieto otázky nanovo rozoberal v jednom zo svojich najznámejších diel. V tomto diele navrhol nápravu spoločensko-politického systému, ktorú "v týchto skazených časoch veľmi potrebovali všetky stavy našej vlasti". V Reformacyi obyczajów polskich sa prejavilo presvedčenie o degenerácii súčasnej generácie a zväčša idealistické vnímanie života minulých generácií, ktorých zvyky (mores maiorum) mali slúžiť ako vzor pre potomstvo. Autor diela tu vystupoval ako človek, ktorý stanovuje spoločenskú diagnózu, ako pozorovateľ predpovedajúci budúci vývoj udalostí a napokon ako učiteľ poukazujúci na nevyhnutnosť nápravy existujúcich chýb a naznačujúci vhodné riešenia.