W. POPIEL Kobieta wobec badania nauki współczesnej Varšava 1902 Tlačiareň A. T. Jezierského Knižnica vybraných diel 233 168 s. o. originál, plátno s titulným listom na chrbte str. čb, priv. pečiatka. Pre. ca: 18x12 cm Výskum uskutočnený okrem iného v oblasti ženskej postavy viedol doktora Popiela k záveru, že ženy vždy vyzerajú menšie a krehkejšie. U priemerného typu dobre stavanej ženy nikde nenájdeme ostré línie ani ostro vymedzené uhly... celý obrys tela tvoria mäkké a zvlnené línie. Mäkko zaoblené tvary a údy vlnitých línií ženského tela sa viac prikláňajú k odpočinkovému stavu. Veľkosť samičej hlavy in toto (ako celku) je absolútne menšia ako veľkosť samčej hlavy. Koža čela je u ženského pohlavia hladšia a má oveľa menej vrások aj vo veľmi neskorom veku. Prítomnosť vrások, najmä vertikálnych, zvyčajne umožňuje odhadnúť určitú duševnú únavu a okrem afektov hnevu je znakom myšlienkového úsilia. V tomto druhom ohľade však treba byť pri vynášaní súdov opatrný, pretože je dokázané, že krátkozraký človek, ktorý bezmyšlienkovite hľadí do priestoru, má tiež silne zvrásnené čelo. Ženské oči sa vždy zdajú širšie a výraznejšie ako mužské. Hovorí sa, že žena má z očí menšiu radosť ako muž, a to preto, lebo je príliš roztržitá a vzhľadom na svoje duchovné usporiadanie málo disponovaná na analýzu dojmov. Keď sa pozerá na čo alebo na aký predmet, zastaví sa pri pôžitku z prvého bezprostredného dojmu.... |