Jan Styka (1858–1925), Portrét ženy, 1919
Olej na plátne, plátno pravdepodobne podložené kartónom.
Signované a datované v pravom dolnom rohu: Jan Styka/1919/ Capri
Rozmery: v ráme: 68 x 50 cm, bez rámu: 40 x 30 cm
Obraz je zasadený do historického dreveného rámu s priehľadnou výplňou, zdobeného pozlátenými kvetmi z sadry.
*
Capri zaujímalo osobitné miesto v živote a tvorbe Jana Styku. Od približne roku 1910 bol umelec čoraz silnejšie spätý s Talianskom a s ostrovom, ktorý sa stal jedným z dôležitých miest jeho neskoršej tvorby. Vo svojej kaprijskej vile Certosella nielenže býval a tvoril, ale postupom času tu zriadil aj súkromné múzeum „Quo vadis“, v ktorom vystavoval svoje diela inšpirované románom Henryka Sienkiewicza.
V tomto období Styka intenzívne pracoval aj na cykle ilustrácií k Homérovej „Odysei“. Medzi dielami, ktoré v tejto súvislosti vznikali, zaujímali osobitné miesto ženské postavy. Umelec stvárnil okrem iného Kalipso či Polikastu – pre tento portrét mu pózovala jeho vlastná dcéra Zofia. Tento obraz je mimochodom obzvlášť zaujímavý, pretože v ňom nachádzame identický spôsob kompozície ako v prezentovanom diele: obe diela zobrazujú mladú ženu zachytenú od ramien nahor, z profilu, avšak mierne otočenú aj smerom k divákovi. Modelka mierne zdvíha hlavu smerom ku kvetinám, ktoré sa nachádzajú pred ňou, akoby chcela vnímať ich vôňu.
Predstavený obraz sa teda bezpochyby zaraďuje do tohto kaprijského obdobia Stykovho tvorivého vývoja. Nezachovali sa však žiadne informácie, ktoré by jednoznačne potvrdili totožnosť tejto ženy. Mohla to byť osoba z okruhu umelca, ale rovnako dobre mohol Styka jej podobu využiť na vytvorenie postavy literárneho alebo alegorického charakteru.
Dodatočný význam nadobúda dátum 1919 umiestnený vedľa názvu Capri. Práve s týmto obdobím sa v prameňoch spája príbeh o tom, ako sa Styka dostal do vlastníctva vily Certosella. Podľa niektorých správ ju umelec kúpil, podľa iných mala byť darom od americkej obdivovateľky. Túto druhú verziu spomínal okrem iných aj Melchior Wańkowicz, keď spomínal na návštevu u Styky na Capri. Chýbajú však dokumenty, ktoré by túto históriu potvrdili alebo ju spojili s prezentovaným portrétom, preto prípadná identifikácia modelky s tajomnou americkou darovateľkou zostáva len zaujímavou hypotézou.
Nezávisle od identity modelky je dielo charakteristickým príkladom komornejšej stránky umelcovej tvorby. Styka, spájaný predovšetkým s monumentálnou historickou, náboženskou a vojenskou maľbou, sa s veľkou voľnosťou venoval aj téme ženského portrétu, pričom využíval jemné modelovanie, žiarivú pleť a idealizáciu rysov.
[KP]
