Wojciech KOSSAK (1856-1942), Súmrak orlov, 1941

olej, plátno; 131 x 210 cm;
signované a datované l. d.: Wojciech Kossak / 1941.
K obrazu je pripojená autorova korešpondencia s prvými majiteľmi diela.

"Jednou z najstrašnejších drám v dejinách je osud veľkej armády cisára Napoleona na rieke Berezina koncom novembra 1812. V potu tváre milión mužov, vyčerpaných nedostatkom potravín a krmiva, pochodovalo zasneženou ruskou púšťou s hladom a mrazmi, ktoré boli mimoriadne kruté aj na ruské podnebie. Poľský zbor bol jediný, ktorý nestratil delostrelectvo a dokázal odraziť kozácke mračná. Keď sa cisár v Borisove dozvedel, že murovaný most cez rieku Berezinu (prítok Pripiať), s ktorým počítal, Moskovčania zbúrali, stratil nádej, že sa dostane na európsky breh, a nariadil, aby pred ním spálili všetky zástavy a orlice francúzskych plukov v obave, že ich vezmú spolu s vojskom a navždy umiestnia v Isakovskom sobore v Petrohrade alebo v Kremli v Moskve ako trofeje. S cisárom sú maršali Ney vojvoda moskovský, Davout vojvoda auerstedtský, knieža Jozef Poniatovský, Murat kráľ neapolský". Toto je osobná správa Wojciecha Kossaka o ponúkanom obraze. Autorský je aj názov plátna "Súmrak orlov" namiesto obvyklého a nachádzajúceho sa v monografii Kazimierza Olszańského "Pálenie zástav". Ako sa to dá zistiť? Vystavený obraz sprevádza list, ktorý v stredu 16. apríla [bez uvedenia výročného dátumu] vlastnoručne napísal Wojciech Kossak a v ktorom vtedajších zberateľov nabáda k návšteve umelcovho ateliéru.
Na začiatku "Spomienok" Wojciech Kossak uvádza anekdotu týkajúcu sa narodenia jeho samého aj jeho brata-dvojčaťa Tadeusza. Synovia Juliusza Kossaka sa narodili v Paríži na Silvestra, s jediným rozdielom, že jeden sa narodil pred a druhý po polnoci - nasledujúci rok. Ak mali za otca významného a uznávaného akvarelistu, nemohlo to byť inak, aby synovia pokračovali v rodinnej maliarskej tradícii. Ukázalo sa, že väčším, dokonca výnimočným talentom sa vyznačoval Wojciech, ktorý podobne ako jeho otec študoval okrem iného v Paríži a Mníchove. Mladý Kossak získal uznanie v nemeckých umeleckých kruhoch, pracoval napríklad pre cisára Wilhelma II. a pohyboval sa aj v dvorných kruhoch. Wojciech Kossak, pokračoval v tradícii historickej maľby v poľskom umení 19. storočia. Vo svojich dielach zobrazoval bojové scény z čias Jána III. Sobieskeho, ale preslávili ho aj tie, ktoré pripomínali povstania poľského národa, plátna súvisiace - ako povedal Kazimierz Olszański - s napoleonskou epopejou a napokon monumentálne panorámy, namaľované v spolupráci s ďalšími majstrami štetca, bitky pri Racławiciach, Berezine a nedokončené plátno zobrazujúce bitku pri Somosierre.
Wojciech Kossak si za námet ponúkaného plátna vybral dramatickú scénu pokusu napoleonských vojsk o prekročenie rieky Berezina 28. novembra 1812. Táto historická udalosť bola zvečnená aj na "Berezinskej panoráme", ktorá vznikla z iniciatívy Wojciecha Kossaka a Juliana Fałata. Maliari vytvorili kompozičný návrh rozdelený na časti, ktorého súčasťou bol motív horiacich zástav. Pri práci na "Panoráme Berezinskej" bol Wojciech Kossak zodpovedný za časť kompozície bohatú na figurálne výjavy. Prvá prezentácia monumentálnej maľby sa uskutočnila 1. apríla 1896 vo Varšave v budove na Karovej ulici, ktorá dnes už neexistuje.