Adam Styka (1890 Kielce - 1959 New York), Orientálna krajina

olej, kartón, 33 × 40 cm
signované na rube: "ADAM/STYKA" (v ráme)

Adam Styka pochádzal z rodiny s veľkými umeleckými tradíciami - bol synom Jána a mladším bratom Tadeusza Styku. Spočiatku sa jeho profesionálny život vôbec nemal spájať s maliarstvom. Hoci Adam už od útleho veku prejavoval veľký záujem o umenie, jeho otec Jan mal s Adamom úplne iné plány. Predovšetkým výrazne uprednostňoval svojho staršieho syna Tadeusza, pokiaľ ide o jeho umelecký rozvoj. Ako spomína Wanda Styka, Adamova manželka, "otec povedal, že nepotrebuje troch maliarov Styka, a chcel Adama nasmerovať na inú cestu" (Czesław Czapliński, "The Styka Family Saga", New York 1988, s. 135). Touto cestou malo byť v budúcnosti štúdium inžinierstva. Okolo roku 1907 Adama poslali do prestížnej katolíckej školy Passy vo Froyennes v Belgicku, ktorá ho pripravovala na štúdium inžinierstva na najlepších univerzitách vo Francúzsku (Lit. Andrzej Bińkowski, Bińkowska Maja, Skrodzka Barbara, Su Romain, "Adam Styka, život a dielo", 2015, s. 6.). Tam si našťastie Adamov veľký umelecký talent všimol jeden z jeho učiteľov a presvedčil Jána, aby syna poslal študovať maliarstvo. Adam tak začal študovať na École Nationale des Beaux-Arts v Paríži pod vedením francúzskeho akademického maliara Fernanda Cormona (1855 - 1924), ktorý maľoval portréty, historické a náboženské zobrazenia a výsledkom jeho pobytu v Tunisku boli aj obrazy s orientálnou tematikou. Pravdepodobne práve kontakt s týmto umelcom vzbudil v mladom študentovi fascináciu vzdialeným svetom Orientu.
Adamova prvá cesta do Afriky sa pravdepodobne uskutočnila v roku 1909 v rámci štipendia, ktoré dostal. Ďalšie cesty do Alžíru a Tunisu sa uskutočnili v roku 1911. Odvtedy Adam Styka navštívil exotické africké krajiny mnohokrát a tieto cesty boli neoddeliteľnou súčasťou umelcovho života. Styka bol čiernym kontinentom, jeho obyvateľmi a krajinou úplne uchvátený. Odvtedy sa na plátnach najmladšieho Styka objavovali slnkom zaliate výjavy z nomádskeho života, karavány, scény pri napájadlách s ťavami alebo oslami. Orientálne obrazy prezentované na výstavách vzbudili široký záujem a obdiv nielen u verejnosti, ale aj u kritiky: "Vstúpite do miestnosti s obrazom Adama Styka Ľudia z Východu a hneď sa vám zdá, že teplota stúpla; pretože tieto scény z Alžíru a Egypta majú takú horúcu farbu, akoby každá z týchto krajiniek horela od slnka. (...) Taká ohromujúca svietivosť, farebnosť a žár sa málokedy vidí aj na východných obrazoch. Sú to obrazy, ktoré by si nemal nechať ujsť žiadny milovník energie obsiahnutej v zmyselnej kráse." A.Bridle "The Toronto Daily Star", 4 III 1937, citované podľa Cz. Czapliński, "The Styka Family Saga/Sága rodiny Styka", New York 1988, s. 152-153.