Bartek OTOCKI (nar. 1978), Bez názvu, zo série: YANG, 2016

olej, plátno; 90 x 90 cm;
signované, datované a vpísané na zadnej strane na krosnách: B. OTOCKI BEZ NÁZVU ZO SÉRIE "JANG" 2016.

Umelec získal diplom z maľby v ateliéri profesora Ryszarda Hungera na Fakulte grafiky a maľby Akadémie výtvarných umení v Lodži (2003), ako aj doktorát na Fakulte maľby Univerzity umení v Poznani (2011) a habilitáciu na Fakulte maľby Akadémie výtvarných umení v Gdansku (2014). V rokoch 2003 až 2012 bol asistentom, neskôr docentom v Ateliéri maľby a kresby na Fakulte textilu a módy Akadémie výtvarných umení v Lodži. Od roku 2012 vedie Ateliér maľby na Fakulte maľby a nových médií na Akadémii umení v Štetíne a od roku 2014 pôsobí ako docent. Od septembra 2016 pôsobí ako prorektor pre vedu, didaktiku a rozvoj zamestnancov. Maliar a fotograf, kurátor, porotca maliarskych súťaží. Okrem iného autor sérií diel: "Pamäťové portréty", "Alchýmia ilúzie", "Je to bezpečné/Is it safe?", "Yang!" a "Zostáva menej času, ako sa zdá". Účastník viac ako 50 samostatných a kolektívnych výstav, napr. v Múzeu súčasnosti vo Vroclave, Múzeu dejín mesta Lodž, Galérii BWA Bielska, Národnom múzeu v Štetíne, Centre poľského sochárstva v Orońsku.
(zdroj: www.bartekotocki.com)
"Kedy presne nastane ten moment, keď si uvedomíme, že niečo nie je v poriadku? Koľko času uplynie, kým si uvedomíme nevyhnutnosť nadchádzajúcich udalostí? Ako chutia chvíle, ktoré sú skutočne posledné? Proces narastania hrozieb často postupuje mimoriadne nenápadne. Dlho len niektorí, tí citlivejší a ostražitejší, vidia jednotlivé príznaky katastrofy. Keď však dynamika udalostí prekročí kritický bod, je veľmi ťažké sa zachrániť. Začiatok uniká pozornosti väčšiny, pretože nemusí mať nevyhnutne jasnosť rasistického lynču alebo dynamiku burzového krachu. Po rokoch sa pri čítaní historických učebníc pýtame: ako mohli byť slepí voči zjavným nebezpečenstvám? Prečo neutiekli? Inštinktívna úzkosť z našej budúcnosti je hlavným dôvodom série diel s názvom Zostáva menej času, ako sa zdá. Má podobu viac či menej surrealistickej vízie, v ktorej sa prelínajú skutočné a - možno - imaginárne hrozby. Chronologickú postupnosť udalostí je ťažké určiť - niektoré obrazy sú prorockými zábleskami toho, čo sa stane už po katastrofe. Nevyplýva z nich však, že práve ľudia budú mať možnosť byť svedkami týchto udalostí."