Henryk Stażewski, č. 34, 1972

60 x 60 cm – akryl, doska

signatúra na zadnej strane vľavo dole: č. 34-1972, uprostred: H. Stażewski

Henryk Stażewski, nazývaný „pápežom poľskej avantgardy“, rozvíjal jazyk abstrakcie počas celého svojho života. Urobil z neho nástroj na objektívne zobrazovanie sveta. Takto písal: Abstraktné umenie je najjednotnejším, najcelistvejším a najorganičnejším videním tvarov a farieb. Jej cieľom je maximálne zostrenie nášho zraku, dosiahnutie „absolútneho sluchu“ farebnej citlivosti a matematickej presnosti pri vnímaní formy a proporcií. Abstraktné umenie nezobrazuje vonkajší aspekt hmoty, „predmetu“, môže však zachovať kontakt s konkrétnymi a objektívnymi javmi a faktami vonkajšieho sveta, lebo je súhrnom dojmov a pozorovaní, je vnímaním atmosféry súčasnosti, vyjadrením dynamiky dnešného života, lyrickým obrazom epochy, v ktorej prebiehajú prevraty spôsobené veľkými spoločenskými hnutiami, vynálezmi a objavmi, epochy rozbitia atómového reaktora atď. Všetko toto spôsobuje zásadné zmeny v charaktere nášho života a musí nájsť odozvu v umení a vytvoriť nové prostriedky výtvarného vyjadrenia. (Stażewski, v: Michał Bylina / Henryk Stażewski, Varšava, január 1978, s. nlb.)


Pôvod: Pôvod: zbierka historičky umenia Teresy Sowińskiej (1940–2023), autorky mnohých publikácií a výstav, ktorá bola profesionálne spojená s varšavskou galériou „Zachęta“
Obraz bol vystavený, spomenutý a reprodukovaný okrem iného v: – Michał Bylina / Henryk Stażewski, Výstava diel laureátov cien ministra kultúry a umenia udelených v roku 1977 za umeleckú tvorbu v oblasti výtvarného umenia, CBWA Zachęta, Varšava, január 1978, kat. 1 (uvedený v zozname diel).
♣ Droit de suite: ♣ K nákupnej cene bude dodatočne pripočítaný poplatok vyplývajúci z práva autora a jeho dedičov na odmenu v súlade so zákonom zo 4. februára 1994 o autorskom práve a súvisiacich právach (droit de suite).

Henryk Stażewski (Varšava, 9. januára 1894 – Varšava, 10. júna 1988) študoval na Škole výtvarných umení vo Varšave v rokoch 1913–1920. Na začiatku svojej kariéry maľoval zátišia. Dočasne vystavoval so skupinou „Formisti“ (1922). Zúčastnil sa tiež Výstavy nového umenia vo Vilniuse v roku 1923. V tom čase tvoril pod vplyvom konštruktivizmu. Okrem maliarskych kompozícií sa venoval knižnej grafike, navrhoval interiéry, zariadenia, ako aj scénografiu – išlo prevažne o teoretické a študijné práce. Poľské a medzinárodné avantgardné skupiny, s ktorými vystavoval a spolupracoval ako publicista, boli postupne: „Blok“ (1924–1926), „Praesens“ (1926–1930), „Cercle et Carré“ (1929–1931), „Abstraction-Création“ (1931–1939), „a. r.“ (1932–1939). Patril tiež do Kruhu umelcov reklamnej grafiky (1933–1939). V roku 1930 bol spoluorganizátorom zbierky diel umelcov medzinárodnej avantgardy určených pre múzeum v Łódźi (v súčasnosti v Múzeu umenia v Łódźi). Po druhej svetovej vojne žil a tvoril vo Varšave. V 40. a 50. rokoch sa pokúšal prispôsobiť sa požiadavkám figuratívneho umenia. Z tohto obdobia pochádzajú kresby a maliarske kompozície s tematikou práce, stavebníctva, ako aj monumentálne projekty. Po roku 1956, keď bol všeobecne uznávaný za patróna poľskej avantgardy, sa venoval už výlučne abstrakcii s konštruktivistickým pôvodom. Vytváral cykly diel, ktoré boli štúdiami plôch, čiar a farieb v rôznych vzájomných usporiadaniach. Napriek zdanlivej chladnej dokonalosti vedel tieto diela naplniť emóciou priameho dotyku, stopy ruky. Okrem maliarstva a odvodených foriem, ako sú koláže, reliéfy a multiplikáty, tvoril aj priestorové formy a grafiku (autorizoval sieťotlačové repliky svojich diel). Bol laureátom mnohých domácich i zahraničných ocenení a vyznamenaní, vrátane Herderovej ceny, Viedeň 1972.