Jan Lebenstein, L'OR ET L'ARGILE, 1970

81,0 x 130,0 cm - kombinovaná technika, olej, plátno signované p.d.: Lebenstein 70

signované na zadnej strane na plátne p.g.: Lebenstein 1970 | 81 x 130 cm technika mixte | "L'or et l'argile".

Na zvislej lište krosien nálepka CBWA Zachęta s údajmi o obraze a kat. č. 103; na g. lište krosien názov: (L'OR ET L'ARGILE), dve nálepky: francúzska dopravná nálepka s údajmi o obraze, vedľa nej atramentová nálepka: expo ZACHETA | VARSOVIE | N 4/32



Vystavený a opísaný obraz:

- Jan Lebenstein, Galéria Zachęta, Varšava IV - V 1992, katalógový list na vložke, položka 103.



Touto cestou k modernite - tieto slová vyslovil Jan Lebenstein, keď vstúpil do suterénu Louvru. Je to umelec, ktorý, ako píše Łukasz Kossowski, si plne uvedomuje svoju príslušnosť ku kultúrnemu dedičstvu. Pre mňa bolo podzemie Louvru jednoducho jedným zo zdrojov. Nie som sumerológ ani egyptológ, ale kdesi intuitívne má človek potrebu spoznávať vzdialené civilizácie, ktoré sú kolískou tej našej. Staroveké civilizácie Babylonu, Grécka a Ríma Lebensteina fascinovali a pretavil ich do vlastného maliarskeho materiálu.

Túto fascináciu starovekou kultúrou možno nájsť na vystavenom obraze Zlato a hlina. Vstup do starovekého mesta stráži asýrsky démon Pazuzu, ktorý sa týči nad bránou a má odháňať zlé sily. Bronzovú sochu mohol umelec vidieť pri pohľade na zbierku Louvru. Zlato a hlina v názve na jednej strane odkazujú na bohatstvo starovekej Mezopotámie a na druhej strane poukazujú na materiál, z ktorého sa v tomto regióne stavali budovy.



♣ k vydraženej cene sa okrem iných nákladov pripočíta poplatok, ktorý vyplýva z práva umelca a jeho dedičov na odmenu v súlade so zákonom zo 4. februára 1994 - o autorskom práve a súvisiacich právach (droit de suite)





Jan Lebenstein (Brest Litovsk 1930 - Krakov 1999) študoval maľbu na Akadémii výtvarných umení vo Varšave v rokoch 1948 až 1954 u profesorov Eugeniusza Eibischa a Artura Nacht-Samborského. V roku 1955 sa zúčastnil na výstave vo varšavskom Arsenale. Počas štúdia sa priatelil s Mironom Białoszewským a v roku 1956 mal prvú samostatnú výstavu v Divadle na Tarczynskej ulici. V roku 1959 získal Grand Prix de la Ville de Paris na prvom Bienále mladých v Paríži a v tom istom roku sa natrvalo presťahoval do Paríža. Po sériách "kreslených figúr" (na milimetrovom papieri) a "hieratických figúr" z rokov 1955 - 1958 maľuje sériu "osových figúr" (1958 - 1962), ktoré vystavuje v Paríži a v USA. Zároveň v roku 1960 začína kresliť "karnety", akési denníky, ktoré v budúcnosti poskytnú motívy použité v obrazoch. V rokoch 1964 až 1965 maľuje "Bestiár", sériu štruktúrovaných archaických tvorov pripomínajúcich prehistorické vykopávky. Hneď potom do svojich obrazov uvádza ľudské a fantastické postavy, ktoré odohrávajú scény, ktoré nie sú ani mytologické, ani snové, často presiaknuté erotikou. V roku 1970 navrhuje vitráže pre Centre du Dialogue v Paríži. V roku 1971 získal francúzske občianstvo a v roku 1974 vytvoril kvaše inšpirované knihou Georgea Orwella Farma zvierat. V rokoch 1976 až 1989 pracuje výlučne kvašom a pastelom, pričom sa venuje mytologickým témam a témam prevzatým z Biblie: cykly ilustrácií ku Knihe Jób (1979) a k Apokalypse (1986) v nových prekladoch Czesława Miłosza. V roku 1989 sa vrátil k olejomaľbe (cyklus Pergamon). Umelec získal okrem iného Cenu Nadácie Alfreda Jurzykowského v roku 1976, Cenu Múzea Varšavskej arcidiecézy v roku 1985, Cenu Jana Cybisa v roku 1987.