Olej na plátne, signatúra vpravo dole „J.BERSZ“.
Rozmery: 58 x 65 cm
Janusz Bersz (Poznaň 1925 – 1985 Poznaň) – poľský maliar, keramik, scénograf. V roku 1945 sa zapísal na maliarske kurzy v ateliéri francúzskeho klasicizujúceho kubistu, prof. Jeana Souverbieho, na École nationale supérieure des beaux-arts v Paríži. V rokoch 1947–1950 študoval maliarstvo a interiérovú architektúru na Štátnej vysokej škole výtvarných umení v Poznani v ateliéri prof. Eustacha Wasilkowského. V 50. rokoch vykonával zákazky v oblasti konzervácie a rekonštrukcie polychrómie v kostoloch na Pomorí a vo Veľkom Poľsku. Svoju debutovú samostatnú výstavu usporiadal v roku 1956 v Klube ZPAP v Poznani. Dôležitou udalosťou v jeho umeleckej biografii bolo stretnutie s tvorbou vynikajúceho maliara Piotra Potworowského po roku 1958. Bol jedným z prvých účastníkov Medzinárodných plenérov v Koszaline a Stretnutí výtvarníkov a vedcov v Osiekach (1963, 1964). V rokoch 1962 a 1966 mal výstavy vo Varšave v Galérii moderného umenia a v Galérii súčasného umenia. V roku 1965 prezentoval svoje obrazy na „Exposition de Noël“ – výstave mladých umelcov z viacerých kontinentov v La Galerie Alice Pauli v Lausanne vo Švajčiarsku, ako aj v Lübecke a v Kolíne v Nemecku počas Výstavy poľského umenia a v roku 1968 na samostatnej výstave v Karlstade vo Švédsku v galérii Modern Nordisk Konst. Roky 1956–1969 boli najaktívnejším obdobím Berszovej maliarskej tvorby. Na prelome 50. a 60. rokov si vybudoval pozíciu jedného z popredných predstaviteľov tzv. aluzívnej abstrakcie. Venoval sa maliarstvu na stojane, akvarelu a guaši. Jeho rané diela sa vyznačovali spontánnosťou výrazu a zmyselnosťou, kritici ho nazývali „lyrickým básnikom informelu“. Neidentifikoval sa s žiadnym umeleckým smerom, nevenoval sa programovému umeniu, tvoril inštinktívne pod vplyvom vlastných psychických reakcií. Odolný voči maliarskym módam zostával v okruhu vplyvu majstrov: Pabla Picassa, Henriho Matissa či Piotra Potworowského. V 60. rokoch ustupovala v jeho tvorbe lyrika tmavšej emocionálno-farebnej palete a v abstraktnej maliarskej forme sa objavili výrazné expresívne prvky. V 70. rokoch sa vzdialil od bezformovej abstrakcie a obrátil sa k nadrealizmu a metafore. Možno pod vplyvom divadelných inscenácií sa mu viac priblížili figuratívne, mytologické a fantastické motívy. V druhej polovici 70. rokov sa vrátil k figuratívnemu maliarstvu. Na sklonku života vytvoril sériu figuratívnych pastelov inšpirovaných sakrálnymi motívmi.
