Jerzy Nowosielski, GIMNASTIKA, 1951

30,5 x 35,0 cm - olej, preglejka, signované na zadnej strane modrou farbou: Jerzy Nowosielski 1951

na zadnej strane modrou farbou: Jerzy Nowosielski 1951



Pravosť obrazu konzultovaná s Andrzejom Szczepaniakom - historikom umenia, kurátorom výstav, výkonným riaditeľom Galérie Starmach, editorom, okrem iného, albumov Henryk Stażewski (2018), Jerzy Nowosielski (2019) vydaných vo vydavateľstve Skira.



Dôležitým prúdom v tvorbe Jerzyho Nowosielského sú figurálne maľby s erotickou tematikou, ktoré vznikali od začiatku 50. rokov 20. storočia. Krystyna Czerni charakterizovala túto časť jeho tvorby takto: "Športové motívy sú pokusom o kompromis s dobovými postulátmi, ale bizarné, akrobatické pózy dievčat, ich tajomný, erotický dril - naznačujú skryté, podvedomé významy. Športovkyne s ťažkými, mohutnými telami majú v sebe akúsi patológiu. Objemné a disproporčné, s rozložitými bokmi, hrubými stehnami - "pevnými a zamatovými", ako by povedal Tyrmand - stoja v polovojenskom šate, vytvárajú telesnú bariéru, prekážku, ktorú treba prekonať. Niektorí budú tieto diela interpretovať v politickom kontexte: ako metaforu zotročenia, podrobenia a moci. Iní ich budú vnímať ako protest proti hrubej sexualite komunistického Poľska s jeho proletárskou krásou robustných traktoristiek zbavených ženskosti. Nowosielského osobité, športové inscenácie však skrývajú príliš veľa autorovej zjavnej rozkoše na to, aby sa ich erotika dala považovať za "opozičnú". "Zaujíma ma šport ako prejav nahoty," priznáva maliar. Šport je náhradnou činnosťou pre človeka, ktorý túži po autentickom erotickom zážitku". Práve o týchto obrazoch Jerzy Tchórzewski po rokoch napíše, že sú to deti socialistického realizmu z nemanželského lôžka, a to úspešné deti. (Krystyna Czerni, Netopier v chráme. Životopis Jerzyho Nowosielského, Krakov 2018, s. 169)



♣ k vydraženej cene sa okrem iných nákladov pripočíta poplatok, ktorý vyplýva z práva umelca a jeho dedičov na odmenu v súlade so zákonom zo 4. februára 1994 - o autorskom práve a právach súvisiacich s autorským právom (droit de suite)

Jerzy Nowosielski (Krakov 1923 - Krakov 2011) začal študovať na Kunstgewerbeschule v Krakove v roku 1940. V roku 1942 pobudol necelý rok v Lavre svätého Jána Krstiteľa pri Ľvove. Tam študoval maliarske umenie a dejiny ikon. Po návrate do Krakova v roku 1943 znovu nadviazal kontakty s okruhom budúcej Krakovskej skupiny. Po vojne pokračoval v štúdiu na Akadémii výtvarných umení v Krakove u profesora Eugeniusza Eibischa (1945 - 1947). Na Prvej výstave moderného umenia v Krakove v rokoch 1948/49 vystavoval obrazy udržiavané v prúde geometrickej abstrakcie. V rokoch socialistického realizmu nevystavoval, zaoberal sa v tom čase scénografiou a maľbou kostolov a cerkví. V roku 1955 predstavil svoju prvú samostatnú výstavu v Lodži a v roku 1956 sa zúčastnil na XXVIII. benátskom bienále. V rokoch 1957 až 1962 pôsobil ako pedagóg na Štátnej vyššej škole výtvarných umení v Lodži a potom na Akadémii výtvarných umení v Krakove, kde prednášal na Fakulte maľby až do svojho odchodu do dôchodku v roku 1993. V druhej polovici 50. rokov dosiahol charakteristický štýl aktov, krajiniek a figurálnych scén v interiéroch, za ktorý vďačil svojej fascinácii ikonami a skúsenostiam so sakrálnou maľbou. V roku 1976 sa nanovo pustil do monumentálnej tvorby, okrem iného vytvoril nástenné maľby, krížové cesty a návrhy vitráží v kostole Božej prozreteľnosti vo Wesole pri Varšave (1976 - 1979). Umelec bol všeobecne považovaný za autoritu v oblasti umenia vychádzajúceho z duchovných hodnôt.

Jerzy Nowosielski zomrel 21. februára 2011 v Krakove.