Lutka Pink / Ludwika Pinkusiewicz (Sznajdla Łaja Pinkusewicz) (1906-1998), Portrét ženy
Akryl na plátne, 54,5 x 44 cm (rám) / 49,5 x 38,5 cm (zarámované)
Na zadnej strane napísané, signované Lutka Pinka (označenie charakteristické pre parížsku zbierku umelcovho dediča), dátum 1987 (dátum vzniku obrazu?).
*
Lutka Pinková (taliansky Szajndla Łaja Pinkusiewicz ) sa narodila v roku 1906 vo Varšave, absolvovala Varšavskú akadémiu výtvarných um ení.V roku 1933 sa usadila v Paríži so svojím snúbencom, neskôr manželom Kazimierzom Zielenkiewiczom, tiež maliarom, vďaka štipendiu, ktoré získal. Počas vojny Pinková prišla o zvyšok rodiny v Poľsku, zatiaľ čo ona sama sa skrývala v Auvergne a potom v Aix-en-Provence. Po vojne sa Pinková vrátila do Paríža, ale bola menej spätá s emigrantskou komunitou a najmä s francúzskymi a medzinárodnými umeleckými kruhmi. Medzi jej bližšími i vzdialenejšími známymi a priateľmi nájdeme osobnosti ako Picasso, Braque, Chagall, Ernst a Restany. Vo svojej tvorbe sa Pinková vyvíjala od figuratívnej maľby, zjavne inšpirovanej tvorbou veľkých majstrov 20. storočia, ako boli Cézanne, Matisse alebo postimpresionisti - predovšetkým Nabisovci, ktorých osobne poznala, keďže sa pred vojnou stretla s Bonnardom aj Vuillardom, pričom druhý menovaný jej pomohol získať štipendium francúzskej vlády - smerom k abstrakcii. Od 60. rokov Pink pendlovala medzi Parížom a New Yorkom, čo je dokonale viditeľné aj v jej tvorbe, kde od 60. rokov možno nájsť nielen vplyv európskej abstrakcie, ale aj americkej abstrakcie, napríklad de Kooniga. Na sklonku života sa Pinková akosi uzavrela do kruhu a vrátila sa k figurácii. Pinková svojou tvorbou dokonale zapadá do medzinárodných umeleckých prúdov povojnového obdobia a jej charakteristickou črtou zostáva - bez ohľadu na to, či ide o abstraktné alebo figurálne dielo - veľká živosť, expresivita a dominancia farby, ktorá však nie je agresívna, ale plná energie, čo dokonale zodpovedá personifikácii samotnej Pinkovej, ktorá ako svoju hlavnú inšpiráciu evokovala "radosť zo života, nič iné ako radosť zo života". Lutka Pinková zomrela v New Yorku v roku 1998. Už od konca 40. rokov 20. storočia bola známou a uznávanou umelkyňou, vystavovala svoje diela na mnohých samostatných výstavách po celom svete, zúčastňovala sa na skupinových výstavách vrátane takých známych, ako bol napríklad Salon des Réalités Nouvelles v Paríži, a jej diela sa nachádzajú v prestížnych zbierkach po celom svete.
