Ryszard Rosiński (nar. 1956), "Nostalgia", 2003

Literatúra
Nostalgia, smútok, melanchólia, túžba po stratenom, rozjímanie nad plynúcim časom, vďačnosť a zmierenie s nedostatkom - všetky tieto emócie (a mnohé ďalšie) sa skrývajú v jednom portugalskom slove: saudade. Toto slovo pochádza z latinského solitas, čo znamená osamelosť, saudade by sa však nemalo vnímať len negatívne. Tento pojem v sebe zahŕňa celú paletu pozitívnych aj negatívnych emócií. Na jednej strane je to melanchólia, pocit nedostatku a nostalgia za tým, čo je nenávratne stratené, ale na druhej strane je to aj prijatie plynutia času a hlboká vďačnosť za to, že sme mohli zažiť tento krásny okamih v minulosti. Na jednej strane je tu hmatateľný pocit prázdnoty a na druhej strane vedomie, že ju nie je možné zaplniť, pretože objekt tejto túžby zostáva vzdialený a neskutočný.
V našom jazyku neexistuje jediné slovo, ktoré by vystihlo komplexnosť významu slova saudade. Sémanticky najbližším výrazom by tu bol pravdepodobne "túžba". Na tomto mieste treba spomenúť, že saudade nie je dočasný stav mysle; je to hlboko zakorenená osobnostná črta, akési zarmútené snenie. Ako zdôrazňujú Portugalci, jej stála prítomnosť je podstatnou súčasťou ich národnej identity. Práve tento pocit dominuje v piesňach spievaných vo fado. Je to podstata saudade, túžba z hĺbky duše po niečom, čo sa nedá opísať, po niečom, čo je minulosťou, čo odišlo a nikdy sa nevráti.
Hoci saudade je nepreložiteľné slovo a vyskytuje sa len v portugalčine, fenomén nostalgickej melanchólie je známy po celom svete a v rôznych kultúrach má rôzne názvy. V Galícii - španielskej provincii so silnými kultúrnymi väzbami na severné Portugalsko - sa označuje ako morriña, zatiaľ čo v Brazílii sa nazýva banzo. K portugalskému saudade má veľmi blízko fínske kaiho - bolesť v duši spôsobená túžbou po nedefinovateľnom - a rumunské slovo dor - túžba po niečom vzdialenom a trochu neskutočnom. Komplexnosť slova saudade možno v istom zmysle prirovnať k fenoménu, ktorým je Weltschmerz. Hoci v nemeckom ekvivalente vystupuje do popredia bolesť z existencie, pocit beznádeje a úplnej rezignácie, ako napríklad v Utrpení mladého Werthera, kde sa hlavný hrdina rozhodne raz a navždy skoncovať so svojím utrpením... zatiaľ čo v portugalčine dominuje skôr sentimentálne snenie, ktoré sprevádza túžba a akási radosť pri pomyslení na slávnu minulosť. Príklady melanchólie možno nájsť aj v kultúrach o niečo vzdialenejších od Európy: v arabskom svete existuje slovo wajd, ktoré znamená stav intenzívneho smútku spôsobený spomienkou na milovanú osobu, ktorá nie je prítomná. Pocit nenávratnej straty sa však mieša s vďačnosťou, že sa daná osoba mala možnosť objaviť v živote človeka. V Japonsku sa naopak používa výraz natsukashii, ktorý sa hovorovo chápe ako hrejivá spomienka na "staré dobré časy", zahalená nádychom miernej nostalgie a ľútosti nad tým, čo pominulo. Jeho kórejský ekvivalent je keurium. Je zaujímavé, že saudade sa vyskytuje aj v esperante. Výraz funguje ako saudado a bol do tohto jazyka prenesený priamo práve preto, že je nepreložiteľný. Na druhej strane, aby sme ho mohli previesť do poľštiny, musíme sa uspokojiť s oveľa zložitejším opisom. Jeho významu inštinktívne veľmi dobre rozumieme, hoci treba priznať, že bežné chápanie nostalgie sa veľmi zmenilo. Kedysi sa nostalgia považovala za chorobu, ktorej čelia prisťahovalci. Jej podstatou bol akútny smútok za vlasťou a ľuďmi, ktorí v nej zostali, ako aj za časmi, ktoré už pominuli.
Tento termín zaviedol švajčiarsky lekár Johannes Hofer v roku 1688. Samotné slovo je odvodené z gréckych slov "nostos" (čo znamená túžba vrátiť sa domov) a "algos" (bolesť spojená s touto túžbou). Dlho sa nostalgia spájala s túžbou po vlasti, rodinnom dome a bezpečnom mieste detstva. Až v 19. storočí sa nostalgia začala vnímať inak. Napríklad švajčiarsky psychiater Carl Jung ju vnímal ako spôsob, ako sa znovu spojiť s minulosťou a pochopiť prítomnosť. Nostalgia pre neho predstavovala spôsob, ako sa dostať ku "kolektívnemu nevedomiu". - spoločnej histórii a skúsenostiam, ktoré máme všetci ako ľudské bytosti.
Obraz "Nostalgia" predstavený na aukcii je svojím posolstvom dosť záhadný. Skladá sa z mnohých prvkov. Pár modrých očí, veľkolepý výhľad a posteľ, ktorá trochu pripomína stôl alebo katafalk s obrovskou ružou. Po boku postele sa nachádza pes, ktorý ju pozoruje. S veľkou dávkou neistoty možno usúdiť, že "Nostalgia" z názvu odkazuje na pocit, ktorým sa človek trápi po smrti svojej milovanej.