Wacław TARANCZEWSKI, PANORAMA CITY

Tuš, pero, akvarel; 10 x 19 cm
Signované p.d.: T; na zadnej strane: Wacław Taranczewski.
Požadovaná cena 800
Odhad 1000 - 1200
◙ droit de suite
Wacław TARANCZEWSKI
1903 Czarnków - 1987 Krakov
V rokoch 1921 - 1929 študoval striedavo grafiku na Umeleckopriemyselnej škole v Poznani u Jana Jerzyho Wronieckiho a maľbu na Akadémii výtvarných umení v Krakove u Fryderyka Pautscha a Felicjana Szczęsného Kowarského. S posledne menovaným prešiel v roku 1929 na Školu výtvarných umení vo Varšave, kde ukončil svoje vzdelanie v roku 1931. Od roku 1932 sa priatelil s Tadeuszom Piotrom Potworowskim. Spolu s Kowarského študentmi patril do skupiny "Pryzmat" (1933 - 1939). V roku 1935 odišiel do Paríža a odtiaľ do Talianska. Po návrate bol poverený vedením galérie s názvom Salon 35 v Poznani, ktorú viedol až do vypuknutia druhej svetovej vojny a zorganizoval v nej viac ako 50 výstav. V roku 1937 odcestoval s Potworowským do Grécka a Talianska. Vojnu a okupačné roky prežil v Poznani, kde pracoval ako robotník a viedol tajné hodiny kreslenia. V roku 1945 bol zvolený za prvého prezidenta ZPAP a prevzal vedenie reaktivovanej Školy dekoratívnych umení (od roku 1946 Štátna vyššia škola výtvarných umení). V roku 1947 získal Katedru dekoratívnej maľby na Akadémii výtvarných umení v Krakove a v roku 1950 sa tam natrvalo usadil. Jeho maľba je osobitou, vedomou syntézou kolorizmu a tendencií blízkych kubizmu. Vyznačuje sa prirodzenou harmóniou a súdržnosťou kompozície, farieb a priestorových plánov. Taranczewski je tiež jedným z najvýznamnejších povojnových tvorcov monumentálnej maľby. Okrem iného vytvoril plafón auly Univerzity Adama Mickiewicza (1947), fresky v kostoloch Panny Márie (1954) a svätého Martina v Poznani (1957), ako aj vitráže v katedrálach v Poznani a Varšave.