Rozmery: 46 x 38 cm
podpísané a datované pod: "W.SIUDMAK | 1990
na zadnej strane podpísané, datované a popísané: SIUDMAK | TOILE SUR LE PANNEAU DE BOIS | "GARDEIN DE LA REINE" | 1990".
Literatúra
"Iba sen môže prekonať neprekonateľné prekážky".
Životné krédo Wojciecha Siudmaka
Wojciech Siudmak sa narodil 10. októbra 1942 vo Wieluni. Študoval na Strednej škole výtvarných umení vo Varšave. Tú istú strednú školu absolvovali aj jeho priatelia - Jan Dobkowski a Ryszard Winiarski. Všetci títo vynikajúci umelci následne študovali na Akadémii výtvarných umení vo Varšave. Bohužiaľ, Wojtek Siudmak sa o tejto etape svojho vzdelávania nevyjadroval priaznivo. Najlepšie spomienky mal na hodiny telesnej výchovy! Tie mu prinášali najväčšie potešenie. Boli akýmsi oslobodením od vedomia, že päť rokov navštevoval hodiny, ktoré ho ani nenaučili správne nakresliť človeka. Veď to je učňovská škola, základ maliarskej dielne! Hodiny v športovej hale vnímal dvojako. Na jednej strane to bola ideálna príležitosť pozorovať dynamiku ľudských tiel, na druhej strane to bola šanca získať duševnú pohodu. Roky, ktoré strávil na plastickej akadémii, boli preňho obrovským sklamaním. Sklamalo ho doslova všetko. Profesori ani kolegovia ho nenadchli. Napriek mladému veku Siudmak pochopil, že byť umelcom nie je o diplomoch. Ľutoval, že sa nechal oklamať všeobecne rozšíreným presvedčením, že univerzitný titul mu pomôže v kariére. Jedného dňa si uvedomil, že nielenže sa nenaučil nič nové, ale vlastne stratil svoje niekdajšie schopnosti! Prestal kresliť, ako to robil na strednej umeleckej škole. Stratil svoj štýl a umeleckú identitu prostredníctvom abstraktnej maľby, ktorú mu na univerzite vytrvalo vtĺkali do hlavy. Údajne mu trvalo viac ako desať rokov, kým prišiel k sebe. V skutočnosti sa musel všetko učiť od začiatku. V mysli mu pretrvávali jeho staré stredoškolské dejiny a niekoľko pozitívnych spomienok na vzdelanie. Na strednej škole bol učiteľ, ktorý ho naučil všetko od rytiny až po olejomaľbu. Najcennejšie však bolo, že tento skutočný pedagóg ho naučil odvahe. Mladému Wojtekovi vštepoval, že "svet patrí odvážnym". Umelcovi rodičia si tým neboli až takí istí. Neustále mu kládli otázky typu: "A z čoho budeš žiť? On sa však nedal odradiť. Vo veku 24 rokov sa rozhodol natrvalo presťahovať do Paríža. Je ťažké pochopiť dôvody tohto rozhodnutia. Bol to skutočne bláznivý krok. V skutočnosti išiel na slepo. Žila tam síce jeho vzdialená teta, ale on bol naozaj odkázaný sám na seba. Mal hlavu plnú snov a odvahu, ktorú mu vštepil jeho stredoškolský učiteľ. Chcel vidieť Louvre, obdivovať tam diela veľkých majstrov a vytvárať a predávať vlastné diela. Konečne mali jeho hodiny na akadémii nejaký zmysel, šport v ňom vypestoval vytrvalosť a pravidelnosť. Cítil, že dokáže prekonať všetky prekážky. Veril, že nič nie je mimo jeho dosahu, že dokáže všetko. Paríž v päťdesiatych rokoch minulého storočia bol rajom pre mladých mužov (aspoň si to myslel). Keď sa na krídlach svojich snov vydal do Mekky umelcov, na mieste sa sklamal. Ukázalo sa, že takýchto chudobných maliarov snov bolo veľa. Aby toho nebolo málo, ich diela neboli žiadané ani žiadané. A oni sa museli živiť niečím iným. Väčšina ich kolegov si našla prácu v slávnych parížskych tržniciach, kde sa predávalo mäso. Tam tvrdo pracovali, aby si zarobili na farby a nosiče, ale nakoniec už nemali silu maľovať. Každodenný život zabíjal ich sny. Siudmak, vedomý si tejto irónie, sa rozhodol prijať inú stratégiu zarábania peňazí. Chodil do redakcií novín. Tam ponúkal svoj talent, svoj čas a ľahkosť pri kreslení. Dostal šancu. Začal vytvárať ilustrácie k receptom. Bola to skvelá dielňa a potrava pre fantáziu. Veď bohatstvo francúzskej kuchyne je neuveriteľné. Kreslenie pre noviny sa stalo jeho "školou života". Surrealistické kresby a ilustrácie Wojteka Siudmaka boli čoskoro ocenené. Časom sa u neho začali objednávať návrhy obálok kníh. To bol prelom v jeho tvorbe. Šťastie umelca z Wieluńa sa začalo jeho knižnými obálkami. Tak sa zrodilo jeho sci-fi umenie. Abstrakcia vštepená počas štúdia zabila Siudmakovu schopnosť kresliť. Pobyt v Paríži oživil jeho niekdajší talent a nadšenie. Oplatí sa mať sny a dôsledne realizovať svoj plán. Príbeh Wojteka Siudmaka je toho najlepším dôkazom!
Životopis
V rokoch 1956-61 študoval na Strednej umeleckej škole vo Varšave a potom v rokoch 1961-66 študoval na Akadémii výtvarných umení vo Varšave. V septembri 1966 prišiel do Francúzska, aby pokračoval v štúdiu na Ecole des Beaux-Arts v Paríži. Žije a pracuje v Paríži. Je považovaný za jedného z popredných predstaviteľov fantazijného realizmu (podobne ako M. C. Escher, M. Klinger, L. Fini a ďalší). Sám seba označuje za fantazijného hyperrealistu, čím zdôrazňuje svoju originalitu. Fantastický realizmus, spájajúci surrealistické videnie s naturalistickým umením, má korene v surrealizme, ktorý reprezentovali Salvador Dalí, René Magritte, Paul Delvaux. SIUDMAKA má s Dalím spoločnú virtuozitu v stvárnení trojrozmernej ilúzie priestoru, zmysel pre svetlo a tieň, lineárnu a vzdušnú perspektívu. K týmto tradičným výrazovým prostriedkom pridáva SIUDMAK čisto realistické a veľmi osobné prvky, kde technická dokonalosť slúži originálnej a bujnej fantázii.
