Rozmery: 65 x 81 cm
Signované a datované na rube: "Z. Struzik 69
Literatúra
Keď si predstavíme Holandsko, v hlave sa nám vždy vynorí celý súbor stereotypných predstáv a obrazov: buržoázia (seriózni patricijovia v čiernych šatách), tolerancia, skvelé maliarstvo, krajina rozorvaná vodou (poldre a priehrady) a napokon veterné mlyny, syr a, samozrejme, tulipány....
O tulipománii počul asi každý investor. V 17. storočí cena cibuliek tulipánov v Holandsku dramaticky stúpla. Na vrchole (v roku 1636) sa za jednu cibuľku tulipánu vzácnej odrody ponúkal ekvivalent nájomného domu v Amsterdame! Samozrejme, išlo o veľmi ojedinelé prípady, ale je to historický fakt. Rovnako ako je faktom, že vo februári 1637 táto bublina praskla. Tulipománia sa donedávna považovala za najväčšiu špekulatívnu bublinu v dejinách. Zlomyseľné je tvrdenie, že ju prekoná až Bitcoin.
Keďže išlo o jedinečnú udalosť, o tejto špekulatívnej bubline bolo napísaných množstvo básní, piesní, obrazov a literárnych diel, napríklad esej Zbigniewa Herberta "Horká vôňa tulipánov".
"Ako sa stalo, že práve v osvietenom Holandsku, a nie inde, dosiahla tulipánová mánia také desivé rozmery, otriasla základmi solídneho národného hospodárstva a vtiahla predstaviteľov všetkých spoločenských vrstiev do gigantického hazardu?" Práve nad tým sa Herbert zamýšľal.
O tulipánovej mánii si môžete prečítať v knihe Charlesa Mackaya Neobyčajné ilúzie a šialenstvo davov, na ktorej bolo vychovaných niekoľko generácií investorov. Bohužiaľ, autor nevenoval veľkú pozornosť metodológii. Informácie do svojej knihy čerpal najmä z... piesní a satirických básní! Tie boli pomerne populárne v druhej polovici 17. storočia, po tom, čo ceny tulipánov dramaticky klesli.
Samozrejme, piesne a básne mali len málo spoločného s historickými faktami. Boli však inšpiráciou pre mnohé umelecké diela, napríklad pre obraz "Tulipománia" od Johna Breughela mladšieho. Na obraze jedna z postáv močí na takmer bezcenné tulipány, keď už bublina praskla. Táto scéna dokonale ilustruje emocionálny stav investora po tom, čo sa jeho nádeje na gigantický zisk rozplynuli. Našťastie, takýchto sklamaných investorov bolo v Holandsku 17. storočia oveľa menej, ako sa bežne predpokladá.
Symbolom Holandska 17. storočia boli okrem investícií do cibuliek tulipánov aj amsterdamské zmenky a amsterdamská burza, ktorá bola otvorená v roku 1611. Jej pozícia bola taká silná, že kótovala ceny niekoľkých stoviek komodít. Takto stanovené ceny boli zväčša platné v celej Európe. Amsterdam sa tak stal svetovým finančným centrom. Okrem toho bolo mesto najväčším akcionárom Holandskej východoindickej spoločnosti. Bol to prvý svetový koncern, ktorý sa financoval prostredníctvom vydávania cenných papierov. Spoločnosť mala továrne v mnohých zahraničných prístavoch a obchodovala s výrobkami z celého sveta. Ekonomická moc Spoločnosti podporovala bohatstvo nielen obchodníkov, ale aj všetkých amsterdamských mešťanov. To znamenalo, že obyvatelia mesta mali veľa hotovosti, ktorú sa mnohí z nich rozhodli vložiť do tulipánov.
Tieto krásne kvety sa do Holandska dostali z Turecka v polovici 16. storočia. Ich holandský názov "tulpen" mal odkazovať na turecké turbany.
Životopis
V rokoch 1954 - 60 študoval na Akadémii výtvarných umení vo Varšave na Fakulte interiérového dizajnu a v rokoch 1957 - 58 na Technickej univerzite v Lausanne na Fakulte urbanizmu a architektúry. Svoje práce prezentoval na mnohých samostatných a kolektívnych výstavách, ako napr: Maľba, skice, Galéria ST. Paul, Štokholm 1973; maľba "Vysnívaný priestor", SAP, Varšava 1975; Medzinárodná skupina, maľba, Štokholm 1973; "V. festival výtvarného umenia", Galéria Zachęta, Varšava 1974; 1. medzinárodné trienále kresby, Vroclav 1978; Pastely z hôr Svätého Kríža, Galéria Rozmaitości, Gliwice 1984; Interart`85, Poznaň 1985. Je autorom mnohých projektov a realizácií v oblasti výstavníctva. Navrhol výstavy v Historickom múzeu mesta Varšava, výstavu "Poľské známky" v Londýne, putovnú výstavu "Školy tisícročia" prezentovanú v Anglicku, Francúzsku, Kanade a USA.
