GŁUBCZYCE, PLEBISCIT V HORNOM SLIEZSKU, SLIEZSKE POVSTANIA. Mapa okresu Głubczyce s vyznačením, ktorým jazykom - poľským, českým alebo nemeckým - hovorili obyvatelia jednotlivých miest; nakreslil R. Hofrichter, vytlačil P. Baron. P. Baron, okolo r. 1919; chrómolit., dobrý stav, zašpinenie, stopy po atramente, na zadnej strane ručne napísané inventárne číslo; rozmery listu 432x354 mm; KREIS LEOBSCHÜTZ; EXTRÉMNE ZRADA!
Robert Hofrichter ( 1856-1944), narodil sa v roľníckej rodine. Ľudovú školu navštevoval v Krásnom Poli, potom prípravku a učiteľský seminár v Glogowku. Pôsobil ako učiteľ v Kopiciach, Geldeme a Chomiąži a od roku 1884 v katolíckej ľudovej škole v Głogówku. V roku 1898 zložil rektorskú skúšku v Breslau a stal sa rektorom dievčenskej školy pri Katolíckej ľudovej škole v Głubczyciach. V tomto období sa začal zaujímať o regionálnu históriu. Bol spoluzakladateľom múzea v Głubczyciach. Napísal knihy a množstvo článkov do miestnej tlače a Głubczyckeho kalendára.
Už v prvej polovici 19. storočia bola v Legnici tlačiareň a vydavateľstvo rodiny Hilscherovcov. Preslávili sa vďaka Adolfovi Hilscherovi, ktorý k litografickej výrobe pridal aj fotografiu. V poslednej štvrtine 19. storočia sa vydavateľstvo vyprofilovalo. Okrem pracovných výtlačkov spoločnosť tlačila aj etikety na tovar, pohľadnice a predovšetkým mapy, najmä žúp nachádzajúcich sa v Sliezsku a Veľkom Poľsku. Tie sa zvyčajne vydávali v spolupráci s miestnymi kníhkupectvami, ako napríklad s firmou Ebbecke a jeho nástupcom Eulitz v Lešne, ktorým sa podarilo výrazne vstúpiť na trh s mapami veľkopoľských žúp. Hilscherova firma sídlila v Legnici na ulici Najświętszej Marii Panny (vtedy Frauenstrasse), neskôr). Okolo roku 1890 sa partnerom Hilscherovcov stal Paul Baron, ktorý sa napokon okolo roku 1910 stal jediným majiteľom. Priestory sa potom presťahovali na ulicu Henryho Jordana (Haagstrasse) a názov sa zmenil na Geographisches Institut Paul Baron. Spoločnosť bola aktívna ešte v roku 1939.
V archíve sa nachádza mnoho výtlačkov vytlačených v tejto tlačiarni, pričom za zmienku stoja najmämapy. Väčšina z nich sú prvé, skúšobné, výtlačky, takže sa na nich nachádzajú poznámky modrou pastelkou o ich ďalšom osude, napr. o postúpení celého nákladu. Na niektorých sú atramentové značky na okrajoch. Niektoré mapy sú vytlačené obojstranne a niekedy chýba legenda. Na zadnej strane sú skúšobné výtlačky, ktoré nemajú kartografický charakter. Za zmienku stojí aj to, že majitelia si na mapy určené do archívu umiestnili vlastnú pagináciu.
