Medaila k jubileu 25 rokov redakčnej a novinárskej činnosti Michala Nowodworského, 1888, Norimberg; Av: poprsie vľavo, na odrezanom ramene vyrazené I Ł 88, MICHAEL - NOWODWORSKI - S - T - D - CAN - VARSAV - MDCCCLXIII - LXXXVIII; Rw: Hviezda, z ktorej sa rozchádzajú lúče, pod PERFIDOS - COMPESCVIT / FIDELIVM - ANIMOS - EREXIT / AD - IVSTIT : ERVDIVIT - MVLTOS / CLERVS - QVEM - POTENER / IN - SCIENTIA - IVVIT - SVOS / ANTISTITES - ACADEMIASQ - / SECVTVS - HONOREM / DEFERT, pod signatúrou LAUER; Chomyn 454, 455, H-Cz. 8114, Tryka (Najzaujímavejšie mince a medaily) 171; bronz, 50,3 mm, 49,60 g; patina, veľmi pekne zachovaná. Michał Nowodworski sa narodil v roku 1831 vo Włocławku. V roku 1845 vstúpil do seminára, odkiaľ bol v roku 1851 poslaný na štúdium na Kňazskú akadémiu vo Varšave. Za kňaza bol vysvätený v roku 1854 a štúdium ukončil v nasledujúcom roku. Čoskoro dostal miesto knihovníka na Teologickej akadémii a začal prednášať na univerzite. V roku 1861 absolvoval výskumnú cestu do Francúzska, Nemecka a Talianska, pričom o dva roky neskôr bol zvolený za člena Rady Klerickej akadémie. V tom istom roku prevzal redakciu Náboženského a mravoučného denníka, ktorý premenoval na Katolícku revue. Išlo o prvé katolícke periodikum v Poľsku, ktoré sa vydávalo vtedy moderným spôsobom a bolo určené katolíckej inteligencii. Za prejavy sympatií k januárovému povstaniu a odmietnutie podpísať vernosť cárovi bol deportovaný do Permskej gubernie, kde sa zdržiaval v rokoch 1863 - 1868. Po návrate do Poľska mu bolo povolené zdržiavať sa len na území Kalisko-Kujawskej diecézy. Až po troch rokoch sa opäť objavil vo Varšave, kde sa nasledujúcich 20 rokov venoval výskumnej a publikačnej činnosti. V časopise Przegląd Katolicki pravidelne uverejňoval pôvodné práce na rôzne témy a jeho hlavným dielom bola Encyklopédia Cirkvi, ktorej pod jeho redakciou vyšlo 21 zväzkov. Za svoju horlivosť a angažovanosť vo vedeckej činnosti získal Michał Nowodworski v roku 1887 čestné doktoráty Petrohradskej duchovnej akadémie a Jagelovskej univerzity. V roku 1888 uplynulo štvrťstoročie jeho vedeckej a vydavateľskej činnosti, v dôsledku čoho mu pastieri Plockej diecézy darovali nádherný nový stôl a písacie potreby a duchovenstvo dalo vyrobiť medailu na pamiatku tohto výročia. V nasledujúcom roku ho pápež Lev XIII. predkonsekroval za plockého biskupa, čo mu bolo v nasledujúcom roku udelené v chráme svätej Kataríny v Petrohrade. Kvôli povinnostiam biskupa pokračoval vo svojej vedeckej práci po nociach, čo viedlo k ochoreniu srdca a jeho náhlej smrti 12. júna 1896.
