Vydané pri príležitosti sobáša syna saského kráľa Augusta III., saského kurfirsta Fridricha Kristiána, s Máriou Antoinettou Wittelsbachovou (Bavorskou), dcérou neskoršieho cisára Karola VII. a zároveň pravnučkou Jána III.
Počas prvých šestnástich rokov svojej vlády August III. saský v podstate nemal žiadnu mincovú politiku. Až v roku 1749 sa rozhodlo o začatí výroby medených šilingov a grošov. Túto úlohu vykonávali tri mincovne: v Drážďanoch, Gruntale a Gubine. Na druhej strane v roku 1752 sa v Lipsku začali vyrábať zlaté mince (augustdory a dukáty a ich zlomky a násobky) a strieborné mince (toliare, poltoláre, dvojzloté, tymfy, orty, šesťpence, triplety a poltoláre). Z formálneho hľadiska bolo prepúšťanie mincovní vydávajúcich poľské mince nezákonné. Poľský Sejm k tomu totiž nedal súhlas. To isté možno povedať o činnosti mestských mincovní v kráľovskom Prusku. Gdansk, Toruň a Elbląg začali s výrobou mincí bez toho, aby si vyžiadali súhlas pokladníka Karola Sedlnického.
