Obliehacia minca vyrazená počas obliehania Antverp.
Odroda s písmenom W pod písmenom N na averze.
Kópia zo zbierky Dr. Maxa Blaschegga spolu s obálkou zo zbierky.
Obliehanie Antverp sa uskutočnilo počas vojny šiestej koalície a trvalo od 14. januára 1814 do 4. mája 1814. Po nemeckej kampani v roku 1813 musel Napoleon ustúpiť za Rýn. Zatiaľ čo dve armády Blüchera a Schwarzenberga vtrhli do Francúzska a tiahli na Paríž, tretia spojenecká armáda pod vedením Bernadotta vstúpila do Holandska.
V januári 1814 Napoleon vymenoval starého republikána Lazareho Carnota za guvernéra Antverp. Desaťtisícovú posádku tvorili vojaci I. zboru a Mladej gardy vrátane 500-členného práporu írskych vojakov.
Po francúzskej porážke pri Hoogstratene sa Carnot stiahol do opevneného mesta a citadely Antverpy, ktoré potom obliehali najprv britské a neskôr pruské vojská. Francúzska posádka pod vedením Lazara Carnota, podporovaná francúzskou námornou flotilou pod velením Missiessa, odolávala spojeneckému obliehaniu a vzdala sa mesta až po tom, ako francúzsky kráľ Ľudovít XVIII. podpísal prímerie po Napoleonovej abdikácii.
