Rímska ríša, Konštantín II. (ako cisár); siliqua; Konštantínopol, 4. stor.; 337-340.
Av. Hlava Konštantína II. s vavrínovým a rozetovým diadémom vpravo. Bez legendy.
Rw. Viktória stojaca vľavo, v natiahnutej pravej ruke drží veniec, v ľavej ruke palmovú ratolesť. CONSTANT-I-NVS AVGVSTVS roundel, C - Δ v segmente.
Striebro; 3,36 g; 21 mm; os 12 g. RIC VIII s. 448 č. 16.
Stav III+, značka ucha, škrabanec na hlave cisára, kabinetná patina. Veľmi vzácna minca vzhľadom na výbežok.
Portrét zobrazuje panovníka v "modlitebnom vytržení" - s hlavou zaklonenou dozadu, pričom jeho pohľad smeruje nahor (tzv. upward gaze). Portréty tohto typu sa nachádzajú predovšetkým na Konštantínovi I. Veľkom, ale aj na jeho synoch a na Delmaciovi. Vyskytujú sa najmä na solidoch a silikónoch, ale príležitostne sa objavujú aj na vybraných typoch bronzových mincí. V Živote Konštantína IV, 15, ktorý sa pripisuje Eusébiovi z Cézarey (Eusebius, Vita Constantini), sa nachádza táto pasáž: [Konštantín I.] nariadil, aby bola jeho podobizeň vyrazená na zlatých minciach, akoby zdvihnutá, hľadiaca nahor, ako niekto, kto sa úpenlivo modlí k Bohu (preklad T. Wnętrzak, s úpravami I. Milewského). Treba však poznamenať, že takéto peňažné zobrazenie je bežné aj u helenistických panovníkov, dedičov Alexandra Veľkého. Ide teda o veľmi univerzálnu ikonografiu, kresťanskú aj pohanskú, ktorá ponecháva veľký priestor na interpretáciu (pozri. Milewski, I., "Alexander Redivivus? Opis solidy s obrazom Konštantína Veľkého vo Vita Constantini", Klio roč. 50, č. 3, 2019, s. 3-17).
