Najkrajší torunský šiling Korybuta, aký sme doteraz videli.
Minca s obrovským množstvom povrchového postriebrenia pre tento typ emisie.
Vzácnejší kus a v tomto stave zachovania veľmi vzácny.
Jediný kus s najvyšším stupňom hodnotenia v registri NGC.
Exemplár s intenzívnym leskom a vynikajúcou prezentáciou.
Dôrazne odporúčame!
Menová situácia počas vlády Michala Korybuta Wiśniowieckého si vyžiadala hlbokú reformu. Rzeczpospolita bola zaplavená mincami vydávanými vo veľkom rozsahu už počas vlády Jána Kazimierza - podhodnotenými boratinami a tympami. Menová reforma sa však neuskutočnila. Sejm neschválil skúšobné zloté (mince v hodnote jednej tretiny toliara s hmotnosťou 9,52 g a obsahom 7,14 g čistého striebra), ktoré v roku 1671 predložil pokladník Jan Andrzej Morsztyn. Dôvodom bolo, že bol zlomený. Do našich čias sa zachovali aj ukážkové dvojdukáty z toho istého roku. Mestské mincovne v Gdansku, Toruni a Elblągu vydávali v tomto období mincové šilingy a zlaté mince.
Za Michala Korybuta vydávali šilingy len mestské mincovne (Gdansk, Toruň, Elbląg). Išlo o mince s nízkym obsahom striebra. Z nich najlepšie z hľadiska obsahu striebra boli gdanské šilingy. Ich priemerná hmotnosť bola 0,79 g a boli vyrazené zo striebra s hmotnosťou 1 ½ glowstonu. Šilingy ostatných dvoch mestských mincovní na tom boli podstatne horšie. V roku 1673 na príkaz gdanskej mestskej rady správca Chrystian Schirmer preskúmal "kvalitu" torunských šilingov, ktoré sa ukázali byť oveľa horšie ako gdanské. V priemere vážili 0,67 g a boli vyrazené zo striebra s hmotnosťou 1 ¼ žltej mince. Na averze mestských šilingov z tohto obdobia je korunovaný monogram kráľa "MR" a (možno) dátum. Na reverze nápis v troch riadkoch a mestský erb.
