Odroda s dubovým listom prekrývajúcim štít erbu.
Posledný ročník Poniatowského varšavských toliarov.
Vzorka s fragmentmi mincového lesku.
Averz: hlava kráľa vpravo
STANISLAUS AUGUSTUS D G REX POLON M D LIT.
Reverz: päťcípy erb pod korunou, okolo ktorého je veniec z dubových a palmových listov, v spodnej časti kríž Rádu bieleho orla
14 1/12 EX MARCH PURA COLONIENS 1795
Priemer 37 mm, hmotnosť 23,95 g
Posledný ročník Poniatowského toliarov. Posledná emisia toliarov sa uskutočnila v rokoch 1794 až 1795, vtedy bolo vyrazených takmer 182 000 kusov. Nová sadzba razby znížila vzorku a hmotnosť zliatiny do takej miery, že tieto toliare sa stali známymi ako "ľahké toliare". Potreby štátu boli počas Kosciuszkovho povstania také veľké, že bolo rozhodnuté používať známky s dátumom 1794 aj v nasledujúcom roku. Celkovo sa použilo sedem rôznych reverzných pečiatok.
Počas prvých dvoch rokov vlády Stanislava Augusta fungovali mestské mincovne v Gdansku a Toruni (1765 a 1766). Tieto mestá ich však boli nútené zatvoriť. Dôvodom bol zámer kráľa vymaniť sa z peňažného chaosu, ktorý zostal zo saskej éry, a zaviesť nový peňažný systém. Jeho základom mal byť holandský dukát a toliare razené z kolínskej rýdzeho (čistého) striebra v počte 10 kusov. Reforma vstúpila do platnosti v roku 1766 a do peňažného obehu republiky sa dostali drobné a plnohodnotné mince: dukáty, toliare, zloté, groše a ich zlomky a násobky. Skutočnosť, že išlo o plnohodnotné mince, spôsobila, že boli stiahnuté z trhu a pretavené do pruských mincí nižšej kvality. Z tohto dôvodu bol menový systém dvakrát revidovaný, okrem iného aj zmenou kurzu razby (1787 a 1794). Počas vlády Stanislava Augusta boli v prevádzke dve štátne mincovne: v Krakove a vo Varšave.
