Medaila Fridricha Loosa, vyrazená pri príležitosti inaugurácie štvorročného Sejmu. Na základe jeho zákona z roku 1789 sa pruský kráľ Fridrich Viliam II. zaviazal dať Poniatowskému k dispozícii 100-tisícovú armádu na obranu proti vojskám Kataríny II.
Medaila, ktorú pruský kráľ Fridrich Viliam II. udelil kráľovi a maršalom konfederovaného snemu.
Zdravý exemplár v starej, prirodzene tmavej patine.
Averz: socha kráľa Sobieskeho na koni podobná tej, ktorá stojí v parku Lazienki vo Varšave, pod nohami koňa leží Turek, na jednej a druhej strane štíty a znaky víťazstva, na ľavom štíte nápis: (Janovi III R P M D L PATRIAE SOCIORUMQUE DEFENSORI MDCLXXXVI NOBIS EREPTO S A R MDCCLXXXVIII (Jánovi III, kráľovi poľskému, veľkokniežaťu litovskému, obrancovi vlasti a spojencov, roku 1686 doručené, kráľovi Stanislavovi Augustovi v roku 1788), na druhom štíte poľský nápis: Jánovi III K P W X L Oyczyzna a Socius obranca, ktorého sme stratili 1696 S A K 1788, v časti CONCORD COMIT CONVOC MDCCLXXXVIII (Súhlas zhromaždeného Sejmu 1788)
PRISCA VIRTUTE FELIX (Šťastný vďaka bývalej udatnosti)
Reverz: Génius poľského kráľovstva v podobe ženy, ktorá drží vytasený meč a štít, na ktorom sú erby Poľska a Litvy, pri nohách má hromadu zbraní, v segmente AUCTO EXERCITU MDCCLXXXIX (Za rozmnoženie vojska 1789), na okraji podstavca meno mincovníka D. LOOS
PROPRIO MARTE TUTA (Bezpečne s vlastnou zbraňou)
Priemer 51 mm, hmotnosť 58,37 g
Edward Raczyński o tomto predmete píše nasledovné: "Snem začal 6. októbra 1788, zviazaný konfederačným uzlom, pod štábom Stanisława Małachowského a kňaza Jána Kráľa. Kazimierza Sapiehu, na siedmom zasadnutí 20. októbra jednomyseľne vyhlásil: Sto tisíc vojakov. - Všeobecná radosť členov Sejmu a početných divákov v tom videla budúce šťastie krajiny a jej ustálenú existenciu. Kráľov hlas, ktorý zaznel krátko po tomto uznesení, je výrečnosťou srdca a patrí sa ho sem umiestniť.
"Ak som pocítil pravdu, že prebytok alebo smútok, či radosť zväzuje pery a bráni citom, aby sa prejavili v celej svojej sile; tak v tejto chvíli ju naozaj prežívam najpravdivejšie a s najväčším uspokojením. Môj drahý a obľúbený národ! Ako ti mám vyjadriť svoje pocity... napadajú mi slová, ale nemôžem nájsť žiadne, ktorými by som vám mohol dôrazne vyjadriť svoju radosť a vďačnosť. - Tento deň sa zapíše do našich dejín ako deň, ktorý ešte nebol praktizovaný, aby sa uskutočnil takýto impulz, takýto konsenzus sŕdc a myslí, takýto dôležitý čin. Vďaka Bohu Najvyššiemu, že ráčil inšpirovať občianske mysle duchom horlivosti a jednomyseľnosti. Čo najsrdečnejšie ďakujme Pánovi zástupov, bez ktorého pomoci by sme nemohli urobiť nič dobré. A keď sme sa poďakovali, prosme ho, aby nám dal svetlo, aby sme vymysleli prostriedky na uskutočnenie toho, čo sme sa práve rozhodli. Alebo šťastie našej vlasti bude od tejto chvíle kvitnúť. Nezáviďme majetku, ktorý nám darovalo narodenie alebo okolnosti. Obmedzme zbytočnosti. Nešetrime na vymýšľaní spôsobov a prostriedkov, ako čo najrýchlejšie doviesť do konca dielo, ktoré sme tak úspešne začali. V tejto súvislosti by som sa chcel spýtať maršálov prvých dám, či už majú v archíve nejaké návrhy vhodné na tento účel. A ak sú pripravené, pokračujme v nich a čo najskôr vymyslime zdroje finančných prostriedkov na zaplatenie horlivej túžby národa vidieť sa silným a šťastným. Milujem tento národ... Ochotne by som zaň položil svoj život.... Ale daj mi spôsoby, aby som sa vyrovnal tvojmu zápalu, drahý a obľúbený národ! Snaž sa dokončiť tak dobre, ako si začal.... Skutočne prežívam, že sú to slzy radosti; rád by som vám prezradil, čo v tejto chvíli cítim, ale bujnosť, v ktorej ma vidíte, mi nedovoľuje hovoriť... Nemám slov. Jediné, o čo vás žiadam, je, aby ste spojili svoje úsilie pri hľadaní finančných prostriedkov a doviedli do konca to, čo ste tak šťastne začali.
Po tom, čo Stanislav August poctí sochu Sobieskeho, postavenú na vlastné náklady, ďalšou medailou, venuje túto na súhlas zhromaždených stavov a na rozmnoženie vojska.
