Jedna zo vzácnejších odrôd brestského dukátu z ročníka 1659, ktorý patrí medzi ročníky s najväčšou emisiou všetkých dukátov z rokov 1651-1662. Tomu zodpovedá aj počet typov a odrôd rozlíšených Marcinom Grandowským, ktorý je najväčší zo všetkých nám známych ročníkov.
V špecializovanom katalógu "Spoločné razby troch bratov 1651-1662" od Marcina Grandowského je uvedená odroda so stupňom vzácnosti R7-, čo znamená 9-10 autorovi známych kusov.
Minca mierne zvlnená.
Averz: tri polpostavy kniežat v zbroji stojacich oproti sebe, pod exergeom ornament, v hornej časti legendy jablko z obdobia vlády
D G GEORGIUS LUDOVIC & CHRISTIA FRAT
Reverz: štvorpoľový erb talianskeho typu (štvorcová sliezska orlica a šachovaná orlica), zdobený tromi tyčovými prilbami s klenotmi a labrami, po stranách iniciály E-W, Elias Weiss, v spodnej časti erbu značka mincmajstra Christiana Pfahlera
DUCES SILESIÆ LIGN-BREG & WOLAV 1659
Zlato, priemer 22 mm, hmotnosť 3,28 g
Pán Marcin Grandowskim vo svojom katalógu "Spoločná razba troch bratov 1651-1662" píše o razbe "troch bratov " nasledovné: "...Pri prevzatí spoločnej vlády v Brzegskom a neskôr Legnickom vojvodstve nemali traja bratia právo raziť vlastné mince. Tieto práva stratili počas vlády Jána Kristiána a jeho brata Juraja Rudolfa. Dňa 26. júna 1623 vydal cisár Ferdinand II. nariadenie, že jedinou aktívnou mincovňou v Sliezsku zásobujúcou Dolné a Horné Sliezsko má byť cisárska mincovňa vo Vroclave. Zároveň mali ukončiť činnosť ostatné sliezske mestské a vojvodské mincovne. Toto nariadenie malo ukončiť menový chaos, ktorý vznikol razením neúplných mincí. Značné vojnové náklady však viedli k tomu, že ešte v tom istom roku bolo otvorených päť sliezskych mincovní v Glogowe, Zagani, Nysi, Opole a Raciborzi, ktoré začali zaplavovať trh 24-karátovými mincami.
Traja bratia, stále bez cisárovho povolenia, ktoré však čoskoro získali, založili v roku 1651 mincovňu v Brzegu, kam presunuli mincovňu z Oławy založenú ich otcom v roku 1621. Sídlo brzegskej mincovne, ktorej činnosť kniežatá obnovili, sa nachádzalo v bezprostrednej blízkosti rieky Odry v komplexe budov bývalého kláštora svätého Antona na Garbarskej ulici. Na tomto mieste existovala až do roku 1714, čím sa stala najdlhšie fungujúcou piastovskou mincovňou v Sliezsku."
