Stater, (asi 340-328 pred Kr.), Amfipolis; Av: hlava Apollína...

Macedónsko, Filip II (359-336 pred n. l.) a jeho nástupcovia, stater, (asi 340-328 pred n. l.), Amfipolis; Av: hlava Apolóna vo vavrínovom venci vpravo; Rw: jazdec v bidze vpravo, pod brečtanovým listom, v segmente ΦΙΛΙΠΠΟΥ; Le Rider Amphipolis II, platňa 76, poz. 74, SNG Cop. 523; zlato, 18,4 mm, 8,50 g; veľmi pekná minca, s jasným mincovným leskom.
Filip II. nastúpil na macedónsky trón v roku 359 pred Kr. V priebehu niekoľkých rokov pomocou diplomacie, úskokov a vojenskej sily odrazil vnútorné aj vonkajšie hrozby. Pod svojou autokratickou vládou zjednotil malé kmeňové štáty. Rozšíril armádu a zdokonalil bojovú taktiku používanú gréckou pechotou. Výsledkom bolo, že mal k dispozícii obrovskú bojovú silu - v krátkom čase dokázal zmobilizovať tridsaťtisícové pechotné sily a skvele vycvičenú dvojtisícovú jazdeckú armádu. Macedónska armáda počtom a bojovou silou vysoko prevyšovala armádu ktorejkoľvek gréckej polis. Len zjednotení sa mohli Filipovi postaviť, zatiaľ čo jednotlivo boli bezmocní, a tak ich Macedónci dobýjali jedného po druhom.
Ústredným bodom odporu proti Filipovi boli Atény. Aténčania s beotickým kontingentom sa v roku 338 pred Kr. stretli s macedónskym vojskom pri Cheronei. Sily oboch strán boli takmer vyrovnané, ale vďaka lepšej taktike Filip dosiahol úplné víťazstvo. Bitka bola taká krutá, že elitná posvätná armáda z Téb bola povraždená v pahrebe a podľa správ bolo zabitých viac ako dvestopäťdesiat dobrých hoplitov. Na korintskom mierovom zhromaždení v roku 337 pred n. l. všetky grécke polis s výnimkou Sparty uznali nadvládu macedónskeho kráľa. Strany vytvorili Korintský zväz a potom sa začali pripravovať na výpravu proti Perzii, ktorú už viedol Filipov syn Alexander III. zvaný Veľký. Filipa totiž zavraždili v predvečer výpravy na východ, počas svadobných osláv jeho dcéry Kleopatry.