Emisia Žigmunda III Vasu ako švédskeho kráľa, ktorá sa vyznačuje zobrazením celej postavy kráľa na averze.
V Kopického katalógu bol stupeň vzácnosti označený ako R5.
Minca bola vyrazená veľmi nedbalo, zo striebra len stupňa "250", v dôsledku čoho bola veľmi náchylná na koróziu.
Kvalita razby je pre túto emisiu dobrá.
Položka, ktorá sa v obchode vyskytuje len zriedkavo.
V pozadí menovej histórie Spoločnosti národov počas vlády Žigmunda Vasu bola postupujúca menová kríza spôsobená situáciou v Nemecku a prílivom nemeckých mincí do Poľska. Spočiatku bol kurz mince určený nariadením Štefana Bátoryho z roku 1580. V situácii prehlbujúcej sa krízy sa v roku 1601 rozhodlo o zvýšení mincového kurzu, t. j. o znehodnotení nominálov v obehu. V nasledujúcich rokoch došlo k ďalším legislatívnym úpravám znižujúcim obsah striebra v jednotlivých nomináloch. Z nich najdôležitejšie bolo nariadenie z roku 1623, ktorým sa zaviedol stabilný menový systém založený na cisárskej menovej sústave. Počas vlády Žigmunda III. sa v Poľsko-litovskom spoločenstve objavili nové nominály - trojkorunáčky, polkorunáčky a orty. Na druhej strane v roku 1621 bola v mincovni v Bydhošti vyrazená najvyššia nominálna hodnota v histórii poľských peňazí - 100dukatówka. Išlo o zavŕšenie intenzívnej emisie zlatých mincí počas vlády Žigmunda III. V tomto období boli v prevádzke mincovne korunovačné (Olkusz, Wschowa, Poznaň, Malbork, Bydgoszcz, Lublin, Krakov, Varšava), litovské (Vilnius), mestské (Gdansk, Elbląg, Toruň, Riga, Poznaň, Wschowa) a súkromná mincovňa v Łobżenici. Švédske mince Žigmunda Vazu vydávali mincovne v Štokholme, Rewalu a Malborku. V roku 1627 bolo prijaté rozhodnutie o zastavení vydávania drobných mincí. Toto rozhodnutie zostalo v platnosti až do roku 1650.
V rokoch 1594 až 1599 boli Poľská republika a Švédsko v personálnej únii. Hranice tohto obdobia sú poznačené na jednej strane korunováciou Žigmunda Vasy za švédskeho kráľa a na druhej strane jeho detronizáciou švédskym snemom. Počas vlády Žigmunda Vasy ako švédskeho kráľa razila mince pod jeho menom mincovňa v Štokholme: (1594), 4 groše (1594), fyrky (1594, 1596 - 1598), ½ öre (1594, 1596 - 1599), 1 öre (1594 - 1598), 2 öre (1594, 1595), 4 öre (1594, 1598), marky (1594, 1595), poltoláre (1594, 1595, 1597, 1598) a toliare (1594, 1595, 1597, 1598). Vzťahy jednotlivých nominálnych hodnôt vo švédskom peňažnom systéme boli v tom čase nasledovné: 1 tolár = 4 marky = 32 öre = 128 fýrov = 768 penigov (fenigov). Okrem štokholmských mincí sú v mincovni Žigmunda Vasu ako švédskeho kráľa razené aj mince razené v mincovni v Rewalu (dnes Tallin) - 4 pennigary (1597) a 1 öre (1597). V literatúre sa spomína aj rewalský tolár z roku 1598, o jeho pravosti však existujú vážne pochybnosti. V roku 1596 bola vyrazená skúšobná minca - revalský trojak (GROS ARG/ TRIP EEV/ ALLE), ktorý patril do poľského peňažného systému. Tento trojak však nebol razený v Revale, ale v Malborku (E. Kopicki) alebo v Štokholme (T. Iger). V roku 1593 bola v Malborku vyrazená aj minca v hodnote 3 öre - ešte pred korunováciou Žigmunda Vasy za švédskeho kráľa.
