Veľmi vzácna odroda, ktorá nie je uvedená v Igerovom katalógu, ale objavuje sa v katalógoch Kopicki (2007), Kamiński-Kurpiewski a Hutten-Czapski. V týchto katalógoch je označená stupňom vzácnosti R2-R3, ale podľa nášho názoru ju možno bezpečne rozlíšiť stupňom vzácnosti R6-R7. Iný aukčný zápis tohto typu mince sa nám nepodarilo nájsť.
Odroda so skráteným dátumom na konci averznej legendy a so znakom ruže, erbom Lewartovcov a znakom vetvičky a bobule na reverze.
Pozoruhodné je, že ponúkaná minca má všetky znaky trojaku z roku 1595 z mincovne Wschowa, avšak namiesto znaku roštu je na reverze znak vetvičky s bobuľami, ktorý sa pripisuje Jánovi Dittmarovi. Treba však poznamenať, že Dittmar sa stal vedúcim mincovne Wschowa až v roku 1597, preto ponúkaná minca nemôže pochádzať z mincovne Wschowa a predpokladá sa, že bola vyrazená v mincovni v Poznani.
Veľmi zaujímavý článok o trojakoch tohto typu na svojom blogu napísal pán Dariusz Marzęta, ktorý predložil hypotézu na vyriešenie záhady výskytu mincovnej značky vetvičky s bobuľami na trojaku z roku 1595.
V pozadí menových dejín Poľsko-litovskej únie počas vlády Žigmunda Vazu bola postupujúca menová kríza spôsobená situáciou v Nemecku a prílivom znehodnotených nemeckých mincí do Poľska. Spočiatku bol kurz mincí určený nariadením Štefana Bátoryho z roku 1580. V situácii prehlbujúcej sa krízy sa v roku 1601 rozhodlo o zvýšení mincového kurzu, t. j. o znehodnotení nominálov v obehu. V nasledujúcich rokoch došlo k ďalším legislatívnym úpravám znižujúcim obsah striebra v jednotlivých nomináloch. Z nich najdôležitejšie bolo nariadenie z roku 1623, ktorým sa zaviedol stabilný menový systém založený na cisárskej menovej sústave. Počas vlády Žigmunda III. sa v Poľsko-litovskom spoločenstve objavili nové nominálne hodnoty - trojkorunáčky, polkorunáčky a orty. Na druhej strane v roku 1621 bola v mincovni v Bydhošti vyrazená najvyššia nominálna hodnota v histórii poľských peňazí - 100dukatówka. Išlo o zavŕšenie intenzívnej emisie zlatých mincí počas vlády Žigmunda III. V tomto období boli v prevádzke mincovne korunovačné (Olkusz, Wschowa, Poznaň, Malbork, Bydgoszcz, Lublin, Krakov, Varšava), litovské (Vilnius), mestské (Gdansk, Elbląg, Toruň, Riga, Poznaň, Wschowa) a súkromná mincovňa v Łobżenici. Švédske mince Žigmunda Vazu vydávali mincovne v Štokholme, Rewalu a Malborku. V roku 1627 bolo prijaté rozhodnutie o zastavení vydávania drobných mincí. Toto rozhodnutie zostalo v platnosti až do roku 1650.
Počas vlády Žigmunda III. sa trojaky razili v 7 korunných mincovniach (Olkusz, Poznaň, Malbork, Bydgoszcz, Wschowa, Lublin, Krakov), v 1 litovskej mincovni (Vilnius) a v 2 mestských mincovniach (Riga, Gdansk). Podobne ako za vlády Štefana Bátoriho predstavovali medzinárodné peniaze, ktoré boli ľahko akceptované vo veľkej časti strednej a východnej Európy. Trojaky sa razili na základe štyroch mincových nariadení: 1580 (vzor XIII ½ rupie, obsah čistého striebra - 2,059 g), 1604 (XIII ½ rupie, resp. 1,885 g), 1616 (XIII rupia, 1,561 g), 1623 (VII ¼ rupie, 0,914 g). Ako švédsky kráľ Žigmund III. razil mestské trojaky v Rewalu (skúšobné mince).
