Vzácnejšia odroda s rytierom s prsteňom na rukoväti a malou číslicou nula v dátume.
Počas vlády Žigmunda Starého, v rokoch 1526-1528, sa uskutočnila azda najvýznamnejšia peňažná reforma v dejinách poľských peňazí. Zaviedol sa moderný, dobre fungujúci systém založený na plnohodnotných minciach - strieborných a zlatých. Peňažný systém Žigmunda Starého predstavovali denáre, ternáre, šekely, polgroš, groš, trojaky, šestáky, toliare (ešte medailované) a dukáty. Kráľ viedol k menovej únii Koruny a kráľovského Pruska. Peňažný systém Litovského veľkokniežatstva však fungoval samostatne (4 litovské groše sa rovnali 5 poľským grošom). Žigmund Starý zanechal svoju stopu nielen v poľskom mincovníctve (ako poľský kráľ) a v litovskom mincovníctve (ako litovský veľkoknieža). Svoju stopu zanechal aj v sliezskom mincovníctve ako głogowské knieža, keď v rokoch 1505 a 1506 razili (možno) haliere a (určite) głogowské groše.
Korunové polgroše Žigmunda Starého z roku 1507 sú prvými poľskými (v pravom zmysle slova) datovanými mincami. Boli vyrazené v krakovskej mincovni na základe nariadenia z roku 1507 z rýdzeho striebra, vážili v priemere 1,029 g a obsahovali 0,386 g čistého kovu. Na averze korunového polpenny sa nachádzala koruna a nápis s dátumom. Na reverze bol biely orol a otolitový nápis. Boli vydané v rokoch 1507 - 1511. Litovské polgrošové mince boli razené v mincovni vo Vilniuse v rokoch 1508 - 1529 pre litovskú nohu. Ich pomer ku korunným polpencom bol 4 : 5. Boli razené zo striebra rýdzosti 6, vážili v priemere 1,287 g a obsahovali 0,482 g čistého striebra. Na ich averze bol erb Litvy, Pahonia a vonkajší nápis (s dátumom). Na reverze bol biely orol a averzný nápis.
