olej, plátno, 92 x 73 cm, sign. na zadnej strane: "Lenica" a popis na zadnej strane: 'A. LENICA |1966| VARŠAVA | "FLÓRA UVÄZNENÁ"| 92 X 73
"Flóra uväznená" je jedným zo siedmich známych obrazov vytvorených v rokoch 1959 až 1969, ktorým umelec dal názov "Flóra". Toto obdobie je najcharakteristickejšie a zároveň najplodnejšie v tvorbe Alfreda Lenicu. Je to zároveň moment vrcholného rozvoja a umeleckej kariéry maliara.
Kompozícia obrazu je budovaná biologickými škvrnami červenej, žltej alebo zelenej farby, ktoré tesne vypĺňajú obraz. Na nich sa víria línie a bodky čiernej farby. Pozoruhodné je tu umelcovo používanie čiernej farby, ktorá akoby konštruovala alebo udržiavala celú kompozíciu v šachu. Tento jav sa v Leničovej maľbe objavoval od samého začiatku v jeho kubistických a surrealistických obrazoch, kolážach a často aj ako hrubá obrysová línia.
Bożena Kowalska "Ku nowej kreacji malarskiej" [in:] Alfred Lenica Malarstwo , Mestská galéria Arsenał, Poznaň 2002
Pre Alfreda Lenicu zohrávala zvláštnu úlohu láska k silám života, k biologickému rastu, k tomu, čo sa rodí a prináša nádej. Odtiaľ aspoň do istej miery pochádza tkanivo jeho maľby, ktoré akoby sa vynáralo pred našimi očami, praskalo gejzírmi foriem, vyrážalo v záľahách tvarov, rozvíjalo sa v sérii spletí, navzájom sa prenikalo, akoby rástlo hore, dole, do strán a do hĺbky iluzórneho priestoru. (...) Niekedy sa však tieto formy náhodou priblížia k rastlinným, zvieracím alebo ľudským formám.
citované v: Alfred Lenica. Diela z rokov 1961-1973, Krakovské skupinové združenie, Galéria Krzysztofory Krakov, Univerzitná galéria súčasného umenia BWA-US, Cieszyn jún/júl 1987, vyd. Maciej Gutowski
Bol som na otvorení výstavy obrazov môjho svokra Alfreda Lenicu, ktorého voláme dedko. Na vernisáž som išiel oživený úprimnou láskavosťou k milému starému mužovi, ktorému vďačím za svoju ženu. Tak som sa vydal na cestu, vedomý si svojej dobrej vôle, svojej láskavej blahosklonnosti, vydal som sa na cestu s veľkým meškaním [...] V Zachęte som sa objavil, keď už bola silne vyľudnená. Stál som vo veľkej sále a premenil som sa na soľný stĺp. Áno, bol som jednoducho otupený. Predo mnou bolo päť veľkých sál tesne zaplnených nádhernými obrazmi, obrazmi dynamickými, silnými, veselými, láskavými k ľuďom, obrazmi plnými osobnej a hrejivej poézie. Neveriacky som krútil hlavou a zbieral myšlienky. Tieto obrazy boli presne také ako náš starý Fredzio: dôverčivé, vznešené, úplne odtrhnuté od reality, naivné a citlivé, dobré a maniakálne vo svojej viere v umenie, túžiace po ľuďoch a veľmi čisté. Bolo mi to nepríjemné, keď som si uvedomil, že náš frivolný hrdina je vážny umelec.
Tadeusz Konwicki, Kalendarz i klepsydra , Varšava 1976, s. 185.
PÔVOD:
- súkromná zbierka
- vlastník: Tadeusz Konwicki
VYSTAVENÉ:
- Alfred Lenica, Galéria Zachęta, Varšava, 1974 (kat. č. 486)
Svoje štúdium začal v roku 1922 na Právnickej a ekonomickej fakulte Univerzity v Poznani. Zároveň študoval hudbu na Hudobnom konzervatóriu. Svoj záujem o maľbu prehĺbil štúdiom na Súkromnom inštitúte výtvarného umenia, ktorý viedol Adam Hannytkiewicz. V 30. rokoch 20. storočia Alfred Lenica maľoval figurálne obrazy, najmä zátišia a krajiny, pričom si za vzor bral kubizmus. Na začiatku vojny bola rodina Lenicovcov vysťahovaná z Poznane a odišla do Krakova. Vojnové obdobie bolo prelomom v maliarovej kariére. Krakovské umelecké prostredie sústredené okolo Tadeusza Kantora, a najmä jeho priateľstvo s Jerzym Kujawským, viedlo k prehĺbeniu maliarskeho záujmu o avantgardu. V roku 1945 sa Alfred Lenica vrátil do Poznane, kde sa zapojil do umeleckých aktivít. V roku 1947 sa stal spoluzakladateľom avantgardnej skupiny 4F+R. Po rokoch pokusov a hľadaní Lenica čoraz viac smeroval k abstrakcii a tašizmu. V roku 1948 sa zúčastnil na Prvej výstave moderného umenia v Krakove, ktorú zorganizoval Tadeusz Kantor. Od roku 1955 sa definitívne vyjasnil maliarsky štýl Alfreda Lenicu, ktorý ho sprevádzal až do jeho smrti. Tento štýl bol kombináciou tašizmu, surrealizmu, informelu a drippingu. Veľkoformátové olejomaľby vznikali technikou, ktorú umelec vyvinul už skôr (získavanie farebnej priesvitnosti spod postupných vrstiev farby) a ktorú neskôr zdokonalil a rozvinul. Lenica rád používal laky a priemyselné farby. Prezentoval abstraktný maliarsky štýl so surrealisticko-expresionistickým nádychom. Lenica veľa cestoval; na pozvanie Organizácie Spojených národov bol na prelome rokov 1959/60 v Ženeve, kde v sídle tejto organizácie vytvoril nástennú maľbu s názvom Tri živly (voda, oheň a láska). Udržiaval stály kontakt s domácou umeleckou avantgardou, vystavoval s Krakovskou skupinou, zúčastnil sa na väčšine plenérov v Osiekoch pri Koszaline a v roku 1966 sa zúčastnil na sympóziu "Umenie v meniacom sa svete" v Puławy. Najväčšia výstava Lenicových diel sa uskutočnila v roku 1974 v galérii Zachęta.
