Alfred ABERDAM (1894-1963), Skladba

olej, plátno; 158,5 x 129 cm;
Na zadnej strane 3 nálepky: Nálepka s ručne písanými nápismi, okrem iného s rozmermi 3. nálepka s autorom a strojovou tlačou, čiastočne zničená.

Maliar, sochár; člen skupiny "Moderní umelci" a Profesionálneho zväzu poľských umelcov vo Ľvove. Absolvent reálnej školy vo Ľvove. Študoval na Königliche Akademie der Bildenden Künste v Mníchove (1913 - 1914). Po vypuknutí prvej svetovej vojny bol mobilizovaný do rakúskej armády, dostal sa do ruského zajatia, bol vyhnaný na Sibír. Po návrate pokračoval v štúdiu na Akadémii výtvarných umení v Krakove u T. Axentowicza (1921 - 1923) a u Alexandra Archipenka v Berlíne. Debutoval v roku 1922 na výstave Kruhu milovníkov židovského umenia vo Ľvove a na Štvrtej výstave židovského umenia vo Varšave. Od roku 1923 žil v Paríži, kde pravidelne vystavoval svoje diela na Salóne nezávislých a na Jesennom a Tuilerskom salóne. Zúčastňoval sa aj na umeleckom živote v Poľsku; naďalej vystavoval v Ľvove (samostatné výstavy, 1931, 1932). Jeho tvorba má najbližšie k umeniu okruhu École de Paris. V A. maľbe hrala najdôležitejšiu úlohu farba; umelec používal zjednodušenú formu, predmety charakterizoval takmer výlučne farbou a štruktúrou. Maľoval krajiny, zátišia, portréty a figurálne kompozície, v ktorých často vystupujú mytologické a biblické postavy (Jazdci z Apokalypsy, Milosrdný Samaritán, Tri grácie). (Renata Piątkowska, Poľský judaistický slovník)