Alfred Lenica, BEZ NÁZVU, 1967

49,5 x 64,5 cm - kvaš, papier, sign. fixou: Lenica

na zadnej strane sign: ALenica | 1967 | PARÍŽ - VARŠAVA (fotografia podpisu nalepená na zadnej strane väzby)

♣ k vydraženej cene sa okrem iných nákladov pripočíta poplatok vyplývajúci z práva umelca a jeho dedičov na odmenu v súlade so zákonom zo 4. februára 1994 - o autorskom práve a právach súvisiacich s autorským právom (droit de suite).

Alfred Lenica (Pabianice 1899 - Varšava 1977) študoval súkromne kresbu a maľbu v ateliéroch Artura Hannytkiewicza a Piotra Kubowicza v Poznani (1925 - 1928). V 30. rokoch 20. storočia maľoval figurálne obrazy, štylisticky nadväzujúce na kubizmus. O niečo neskôr podľahol vplyvom surrealizmu, ktorý sa popri rokoch socialistického realizmu stal jeho najvážnejšou oblasťou maliarskeho bádania. Od polovice 40. rokov bol v neustálom kontakte s okruhom "Krakovskej skupiny" a priatelil sa s Jerzym Kujawským. Po presťahovaní do Poznane sa v roku 1947 stal spoluzakladateľom avantgardnej skupiny "4F+R". (farba, forma, fantázia, textúra + realizmus). Je autorom prvého poľského tasistického obrazu (Farby v pohybe, 1949, tempera). V období socialistického realizmu sa zapojil do hlavného prúdu oficiálneho umenia, pracoval súčasne ako organizátor umeleckého života, predseda Poznaňského okresu Zväzu poľských výtvarných umelcov (ZPAP) (1948 - 1950) a zároveň vedúci tamojšieho Štúdia výtvarného umenia. Koncom 50. rokov sa presťahoval do War-szawy a aj tu až do roku 1969 zastával riadiace funkcie v ZPAP. V druhej polovici 50. rokov, po experimentoch zo 40. rokov, sa opäť venoval informelu a s chuťou maľoval technikou drippingu. Okolo roku 1958 rozvinul svoj individuálny, charakteristický štýl vírivých, farebných, niekedy kaligrafických foriem, ktoré dynamicky vypĺňali polia jeho obrazov. Vytváral ich technikou podobnou surrealistickej dekalkománii. Tento štýl sa stal umelcovou značkou do konca života. Vo svojich obrazoch sa nevyhýbal ani tvarom, ktoré odkazovali na prírodné formy (jeho maľba sa nazývala "biologická"), a v 70. rokoch 20. storočia do svojich kompozícií niekedy začleňoval aj figurálne motívy. V roku 1974 sa v galérii Zachęta vo Varšave konala umelcova retrospektívna výstava.