Alfred Lenica, Ráno nádeje, asi 1949

29,5 x 20,5 cm - kvaš, akvarel, papier 29,5 x 20,5 cm (vo svetle pasparty)

podpísané p.d.: Lenica

Obraz opísaný a reprodukovaný:

- Bożena Kowalska, Lenica - umelec mnohých ciest, [in:] Alfred Lenica. Maľba, Mestská galéria Arsenal, Poznaň 2002, s. 72.

Mimoriadne dôležitá, pretože skutočne priekopnícka, bola etapa umelcovho hľadania v rokoch 1948 - 1950, keď - na vlastnú päsť - objavil tašizmus. Paralelne s Jacksonom Pollockom. Veď Pollockove prvé prelomové práce v novej technike, spájajúcej abstrakciu s expresionizmom, sa datujú do roku 1947. Je to teda takmer rovnaký čas a analogický smer hľadania, ktorý nezávisle od seba priviedol týchto dvoch umelcov, tak vzdialených od seba, k rovnakému výsledku. (...) "Zdrojom môjho maľovania," napísal Pollock, "je Nevedomie. K maľbe pristupujem rovnako ako ku kresbe, t. j. priamo, bez prípravných štúdií... Keď maľujem, nevšímam si, čo sa deje, až neskôr si všimnem, čo som urobil." Alfred Lenica v jednom rozhovore povedal takmer to isté: "V istom zmysle človek maľuje automaticky (...) tento podvedomý prúd je dôležitý. (...)

Niet pochýb o tom, že proveniencia surrealizmu a expresionizmu bola u oboch tu porovnávaných umelcov rovnaká. Dnes nie je možné, a možno ani veľmi zmysluplné, predstaviť si, ako by sa Lenicova tasistická koncepcia vyvíjala, keby v nej umelec mohol slobodne pokračovať bez toho, aby stratil štyri roky socialistickorealistického ústupu zo svojich hľadaní. (Bożena Kowalska, Lenica - umelec mnohých ciest...)

♣ k vydraženej cene sa okrem iných nákladov pripočíta poplatok, ktorý vyplýva z práva umelca a jeho dedičov na odmenu v súlade so zákonom zo 4. februára 1994 - o autorskom práve a súvisiacich právach (droit de suite)

Alfred Lenica (Pabianice 1899 - Varšava 1977) študoval súkromne kresbu a maľbu v ateliéroch Artura Hannytkiewicza a Piotra Kubowicza v Poznani (1925 - 1928). V 30. rokoch 20. storočia maľoval figurálne obrazy, štylisticky nadväzujúce na kubizmus. O niečo neskôr podľahol vplyvom surrealizmu, ktorý sa popri rokoch socialistického realizmu stal jeho najvážnejšou oblasťou maliarskeho bádania. Od polovice 40. rokov bol v neustálom kontakte s okruhom "Krakovskej skupiny" a priatelil sa s Jerzym Kujawským. Po presťahovaní do Poznane sa v roku 1947 stal spoluzakladateľom avantgardnej skupiny "4F+R". (farba, forma, fantázia, textúra + realizmus). Je autorom prvého poľského tasistického obrazu (Farby v pohybe, 1949, tempera). V období socialistického realizmu sa zapojil do hlavného prúdu oficiálneho umenia, pracoval súčasne ako organizátor umeleckého života, predseda Poznaňského okresu Zväzu poľských výtvarných umelcov (ZPAP) (1948 - 1950) a zároveň vedúci tamojšieho Štúdia výtvarného umenia. Koncom 50. rokov sa presťahoval do War-szawy a aj tu až do roku 1969 zastával riadiace funkcie v ZPAP. V druhej polovici 50. rokov sa po experimentoch zo 40. rokov opäť venoval informelu a s chuťou maľoval technikou drippingu. Okolo roku 1958 rozvinul svoj individuálny, charakteristický štýl vírivých, farebných, niekedy kaligrafických foriem, ktoré dynamicky vypĺňali polia jeho obrazov. Vytváral ich technikou podobnou surrealistickej dekalkománii. Tento štýl sa stal umelcovou značkou do konca života. Vo svojich obrazoch sa nevyhýbal ani tvarom, ktoré odkazovali na prírodné formy (jeho maľba sa nazývala "biologická"), a v 70. rokoch 20. storočia do svojich kompozícií niekedy začleňoval aj figurálne motívy. V roku 1974 sa v galérii Zachęta vo Varšave konala umelcova retrospektívna výstava.