Daniel Pielucha, "Strzyga"
Olej/plátno 30 x 40 cm.
Daniel Pielucha
Daniel Pielucha sa narodil v roku 1959 vo Wieluni. Vyštudoval Akadémiu výtvarných umení v Krakove a v roku 1985 získal diplom na Fakulte grafických umení v Katoviciach. V roku 2018 mu minister kultúry a národného dedičstva Poľskej republiky udelil odznak "Zaslúžilý o poľskú kultúru". Umelcove diela boli prezentované na mnohých samostatných a skupinových výstavách doma i v zahraničí. Typ maľby na stojane, ktorý Daniel Pielucha praktizuje, sa nazýva "poľský surrealizmus". Umelec často odkazuje na tradíciu poľského symbolizmu z prelomu 19. a 20. storočia. Jeho obrazy sú zbavené všetkých súčasných atribútov a zobrazujú svet, v ktorom sa fantastické prvky a lyrická aura poľského vidieka prelínajú v metafyzickom odraze skutočnosti. Splietaním biblických, mytologických a ľudových motívov sa umelec usiluje o osobitosť a originalitu domácej kultúry a s rešpektom k technike a histórii poľského maliarstva zdôrazňuje jeho jedinečný charakter. Surrealistická metafora všadeprítomná v obrazoch Daniela Pieluchu je inšpirovaná pominuteľnou krajinou poľského vidieka a jeho folklórom. Nadradenou hodnotou je pre umelca puto s tradíciou, krajinou a vlasťou. Ľudovosť, viera a zvyky sú leitmotívom maliarskych vízií, v ktorých autor prezentuje svoje zobrazenie okolitého priestoru a ľudskej existencie. Zručne vytvára magické krajiny, ktoré zaujmú svojou vzdušnosťou a jemnosťou tvarov, reálnych i imaginárnych. Vďaka autorovej fascinácii históriou a tradíciou poľského zemianstva čerpá inšpiráciu pre svoje obrazy aj z poľovníckej tematiky, na ktorých zobrazuje predovšetkým rozkošnú harmóniu prírody. Úzky kontakt s prírodou mu umožňuje majstrovsky zachytiť výnimočné okamihy zo života zvierat, zachytiť ich jedinečnosť a krásu. Častým, nostalgickým námetom umelcových diel je kŕdeľ jarabíc, ktoré kedysi tvorili krásu rodnej zimnej krajiny. Pomocou symboliky prírodného sveta, podobne ako Leśmian, odhaľuje dušu prírody, jej rozprávkovú krásu a mystiku. Prostredníctvom individuálneho filtra vnímania dokáže z hmoty, ktorá nás obklopuje, vyťažiť neuchopiteľné. Umelcova tvorba je zároveň špecifickou formou opozície voči industriálno-konzumnej ideológii, ktorá vo svojom rámci nezohľadňuje úctu k prírode, a teda ani úctu k človeku, ktorý je s ňou úzko spätý[.
