Eugeniusz Wiszniewski, "Iný rozmer.
Akryl/plátno 76 x 86 cm.
Eugeniusz Wiszniewski.
Člen Združenia poľských umelcov. Vystavuje a predáva svoje obrazy v Japonsku, Austrálii, Kanade, Spojených štátoch a v Európe, pretože po celom svete nachádza milovníkov realistického umenia, a najmä krajiny, v ktorej kritici nachádzajú rozmanitosť plánov, hru farieb, svetiel, polotieňov, ako aj drsnosť borovicovej kôry, štruktúru a veľkosť listov, a dokonca aj implicitnú sieťovitosť ich žíl. A to je spisovateľovi ťažko uprieť, veď maliar je spoľahlivým dokumentátorom vybraných krajiniek, existujúcich tu a teraz.
Recenzenti, ktorí analyzujú jeho obrazy, vždy zdôrazňujú perfekcionizmus jeho techniky. Z jeho plátien vyžaruje neopakovateľná atmosféra a nálada, vďaka ktorej sú rozpoznateľné na prvý pohľad.
Dejiny umenia poznajú pojmy ako heroická a pastorálna krajina, pričom znalci tejto témy rozlišujú aj fantazijnú a dokonca intímnu krajinu. Umenie krajinomaľby dosiahlo svoj vrchol, keď sa objavil najprv Durer a potom Bruegel, rozkvitlo pod štetcami Holanďanov ako van de Velde, Seghers, van Goyen, Hobbes a van Ruisdael a dobylo svet, keď sa objavili Poussin, Lorrain, Konstable a Turner, a následne školy celých smerov ako barbizonisti, impresionisti a poľskí kapisti. Jedným slovom, história krajiny je rovnako dlhá ako rozmanitá a bez krajiny nie je ani história, ani súčasné umenie.
Maľovaním krajiniek Wiszniewski pridáva svoju vlastnú kapitolu do večného, nikdy nekončiaceho príbehu ľudského obrazu sveta.
Kritici analyzujúci Wiszniewského obrazy vždy zdôrazňujú perfekcionizmus jeho krajiniek. Realizmus týchto plátien v kombinácii so statickosťou a slávnostnosťou či dokonca monumentálnosťou kompozícií, technicky vynikajúci realizmus, sprevádzaný jedinečnou atmosférou a náladou, vďaka ktorej sú tieto plátna rozpoznateľné na prvý pohľad, obrazy, ktoré si nemožno pomýliť s inými.
Táto chvála prírody, tento obdiv k "veciam takým, aké sú" s rovnakou silou ako v krajinách sa prejavuje aj v maliarskych zátišiach. Kompozície kvetov a plodov, vrátane plodov mora a skla trblietajúceho sa odrazeným svetlom, jasne odkazujú na najdokonalejší vzor, holandské zátišia zo 17. storočia, Podobne ako tieto malé majstrovské diela, aj Wiszniewského zátišia sú maľované s ohľadom na jeden farebný a svetelný tón a podobne ako ony sa zameriavajú na "pokojný život" predmetov, lenže v porovnaní s maliarskymi krajinkami tu máme do činenia so skutočnou erupciou farieb a takmer barokových foriem, takže ťažko hovoriť o "pokojnom živote".
Maliara, ktorý pracuje v takých klasických žánroch, ako je krajina a zátišie, zaujíma aj kompozícia. Vždy však ide o premyslenú kompozíciu farieb a svetla, ktorú sprevádza špecifická forma ako výrazový prostriedok.
Zdá sa, že Andromenidova téza (5. storočie pred n. l.) "umenie nie je povedať to, čo nikto iný nepovedal, ale hovoriť tak, ako to nikto iný nedokáže" - dokonale zodpovedá autorovmu umeleckému presvedčeniu.
Práve preto zberatelia neustále vyhľadávajú maliarske plátna; možno v nich totiž nájsť nielen lyrickú náladu večernej krajiny, ale aj túžbu po ideálnej krajine. Po stratenom raji.
