Henryk STAŻEWSKI (1894-1988), Abstrakcia, 1952

Vlastná technika, sklo; 33 x 38 cm (číry rám)
signované na zadnej strane: Stażewski / 1952

Henryk Stażewski si zaslúži označenie klasik súčasného umenia, ak je takáto kategorizácia vôbec prípustná. Spočiatku mal umelec silný vzťah k lodžskej umeleckej komunite, Władysławovi Strzemińskému, skupinám Blok, Praesens a a.r. Umelec bol tiež iniciátorom Medzinárodnej zbierky moderného umenia, ktorá bola základom zbierky Múzea umenia v Lodži. Po druhej svetovej vojne sa spojil s galériou Krzywe Koło. Bol jedným zo zakladajúcich členov galérie Foksal. Henryk Stażewski je spájaný s geometrickou abstrakciou, ktorú prijal za takmer jedinú formu umeleckého vyjadrenia, vyplývajúcu z jeho fascinácie a štúdia - dokonca skúsenosti - s tvarom a tvarovým usporiadaním. Obmedzená farebná paleta, ktorú používal, vyplýva z jeho inšpirácie holandským neoplasticizmom. Farba sa v umelcovej tvorbe objavovala postupne, ale vždy bola "čistá", jednotná a expresívna. Aranžmány, ktoré maľoval, zámerne nemali štruktúru ani maliarsku štruktúru, sústredil sa len na spomínanú formu a usporiadanie, ktoré zahŕňalo aj diváka a napríklad jeho umiestnenie vo vzťahu k obrazu - uhol pohľadu. Výborne to vysvetľuje Anka Ptaszkowska v texte ku katalógu výstavy Henryka Stażewského, ktorá sa konala v galérii Zachęta vo Varšave v roku 1966: "Stażewski hľadá zákony, ktorými sa riadi súbor rovnakých foriem. Jednotlivá forma je plochý geometrický prvok, zasadený do priestoru - plasticky nedeliteľný prvok. Forma je základnou 'jednotkou' obrazu. Jednotkou, ktorá je jej nadradená, je množina (...). Individuálna forma je teda predovšetkým prvkom väčšieho systému - to je jej funkcia. (...) Vzhľadom na anonymitu jednotlivých foriem sa ich vzájomný VZŤAH stáva zásadnou otázkou. Má prinajmenšom dvojstupňový charakter: I. stupeň - vzťah medzi identickými formami v rámci súboru; II. stupeň - vzťah medzi súbormi rôznych foriem. (...).