Jacek Yerka, KOSMICKÁ STODOLA, 2003

47,5 × 59 cm – pastel, guaš, papier

sign. vpravo dole: Yerka 03

♣ Droit de suite: ♣ K kúpnej cene bude pripočítaný dodatočný poplatok vyplývajúci z práva autora a jeho dedičov na odmenu v súlade so zákonom zo 4. februára 1994 o autorských právach a súvisiacich právach (droit de suite).

Jacek Yerka (Toruń 1952, žije v Borach Tucholskich) absolvoval v roku 1976 Fakultu výtvarných umení Univerzity Mikuláša Kopernika v Toruni.

Špecializoval sa na grafiku. Počas štúdia sa zúčastňoval na mnohých súťažiach venovaných plagátovému umeniu, okrem iného pri príležitosti 50. výročia Poľského poľovníckeho zväzu (1. cena), tzv. Sviatku znovuzrodenia (1. cena), olympijských hier v Toronte, 50. výročia spoločnosti LOT alebo súťaží propagujúcich „Społem“.
Krátko po získaní diplomu získal 3. cenu na Bienále poľského plagátu v Katowiciach (1979). V tom čase sa presadil aj na medzinárodnej scéne. V roku 1978 vyhral súťaž s témou „Palestine – homeland denied“, ktorú zorganizovalo Iracké kultúrne centrum v Londýne, a o rok neskôr súťaž o plagát propagujúci rozvoj verejnej dopravy v Miláne.
Jeho diela boli vystavené na Medzinárodnom bienále športu v Barcelone (1980, 3. cena), na Medzinárodnom bienále plagátov vo Varšave (1981, 3. cena) a na Bienále plagátov v Lahti (1983, 3. cena). V počiatočnom období svojej tvorby umelec zriedka maľoval obrazy, okrem iného pre poznaňskú maliarsku súťaž menom Jana Spychalského (dvakrát 3. cena). Po roku 1980 opustil plagátové umenie a úplne sa venoval maliarstvu. Vychádzajúc z precíznej maliarskej techniky inšpirovanej starými majstrami (Jan van Eyck, Hieronymus Bosch), ale predovšetkým na vlastnej, ktorá nepozná hranice fantázie, vytvára surrealistické kompozície, ktoré obdivujú najmä milovníci fantastiky vo všetkých jej podobách. Inšpiroval okrem iného autora fantasy Harlana Ellisona k napísaniu 30 poviedok, ktoré spolu s umelcovými obrazmi tvorili publikáciu s názvom „Mind Fields“, ocenenú v roku 1995 cenou World Fantasy Award. Úspech albumu vyústil do výstavy v Morpheus Gallery v Beverly Hills v roku 1998. To isté vydavateľstvo – „Morpheus International“ – vydalo album „The Fantastic Art of Jacek Yerka“. Umelec spolupracoval aj na produkcii amerického filmu s názvom „Strawberry Fields“, kde mali obrazy sprevádzať skladby skupiny Beatles. Diela tohto umelca – uznávaného predstaviteľa žánru fantasy – sa nachádzajú v mnohých poľských aj zahraničných súkromných zbierkach. Výstavy Jaceka Yerku sa konali v zahraničí (napr. v Hela Nebelung Galerie v Düsseldorfe v roku 1983) aj doma – v Galérii OdNowa v Poznani (1975), v Galérii Grażyny Hase vo Varšave (1980, 1982), v Galérii umenia Alicji a Bożeny Wahlových (1990), v hoteli Filmar v Toruni (2016) a v DA Agra-Art (2022).
Jacek Yerka, Umelecký život
Môj umelecký život sa začal v druhom ročníku štúdia na Fakulte výtvarných umení UMK. Úplne neočakávane (pre mňa, kolegov aj pedagógov) som vyhral súťaž o plagát pri príležitosti 50. výročia Poľského poľovníckeho zväzu. Získal som prvú cenu vo výške 450 zlotých, za ktorú som si v kníhkupectve KMPiK kúpil veľký album Boscha a ešte väčší s grafikami Dürera.
V treťom ročníku štúdia som sa zúčastnil súťaže o plagát pri príležitosti takzvaného Sviatku znovuzrodenia, ktorú som opäť nečakane vyhral. Tentoraz bola cena významnejšia a generál Jerzy Ziętek mi v Katowiciach osobne zablahoželal k úspechu. Postupne som sa začal meniť na lovca cien. Zúčastňoval som sa všetkých možných súťaží v tvorbe plagátov: pri príležitosti 1. mája, 22. júla, v reklamných súťažiach pre „Społem“ (platili najlepšie a moje veľmi realistické a ťažko tlačiteľné návrhy tlačili celkom slušne), na olympijské hry v Toronte, k 50. výročiu LOT, pri príležitosti rytierovho turnaja na hrade v Goluboch (tu mi organizátor sľúbil výhru a dodržal slovo – zdá sa, že som bol jediným účastníkom tejto pamätnej súťaže) a mnohých ďalších, na ktoré si už presne nespomínam.
Aby som neupadol do rutiny, zúčastňoval som sa aj maliarskych súťaží menovaných po Janovi Spychalskom, organizovaných v Poznani; tam som na konci 70. rokov dvakrát získal 3. cenu. V roku 1978 som vyhral súťaž organizovanú Irackým kultúrnym centrom v Londýne pod heslom „Palestine – homeland denied“. Získal som 1 500 £ (1 £ mal hodnotu 3,5 $), príjemnú cestu po Iraku a potriasanie rukou od Tarika Aziza (mal to byť Saddam Husajn, ale práve vykonával čistky v strane Baas).
Získal som tiež 3. cenu na Bienále poľského plagátu v Katowiciach v roku 1979. V roku 1980 som získal 3. cenu na Medzinárodnom bienále športu v Barcelone. Tiež v roku 1980 som vyhral súťaž v Miláne o plagát propagujúci rozvoj verejnej dopravy – cenu, ktorá bola v tých časoch astronomicky vysoká, som si prevzal osobne, keď som išiel malým Fiatom s prasknutým tesnením pod hlavou valcov, čoraz pomalšie cez Alpy. Získal som tiež tretiu cenu na Medzinárodnom bienále plagátov vo Varšave v roku 1981 a na Bienále plagátov v Lahti v roku 1983.
To už bol koniec môjho dobrodružstva s plagátom, maľba ma úplne pohltila. V roku 1995 získal môj album „Mind Fields“, ktorý v USA vydal James Cowan v spolupráci s Harlanom Ellisonom, cenu World Fantasy Award. Výsledkom bola výstava v Los Angeles v roku 1998 v Beverly Hills Gallery. V roku 2011(?) zorganizovala spoločnosť NVIDIA celosvetovú súťaž v počítačovej grafike inšpirovanej mojimi obrazmi. Víťazné dielo sa mi tak zapáčilo, že som na jeho základe vytvoril obraz „Tretí deň stvorenia“. História mojich samostatných výstav je krátka a vyplýva zo špecifík mojej práce. Maľby sú časovo náročné a väčšina z nich si nájde kupcov skôr, ako sa zrodí myšlienka na ďalšiu výstavu.
Ale niekoľkokrát sa to podarilo:
Janovi Malikovi v roku 1975 v Galérii Od Nowa v Poznani – 6 veľkých obrazov, celú moju vtedajšiu tvorbu, som viezol v chodbe vlaku do Poznane, pričom som neustále dohliadal, aby ich prechádzajúci cestujúci nepoškriabali; na vernisáži som však mal skvelý rozhovor s prof. Tadeuszom Brzozowskim, ktorý ma utvrdil v presvedčení, že mám maľovať po svojom a na nikoho sa nehľadieť;s Grażyna Hase v rokoch 1980 a 1982 v jej atmosférickej galérii na Marszałkowskej vo Varšave; s Hellou Nebelung v roku 1983 v Hella Nebelung Gallery v Düsseldorfe;Alicji Wahlovej v roku 1990 v jej vlastnej galérii v Žolibore; Jamesovi Cowanovi v roku 1998 v galérii Beverly Hills Gallery v Los Angeles;Wiesovi Żyle vo foyer hotela „Filmar“ v Toruni (len giclée) v roku 2016; Konradovi Szukalskému v roku 2012 v galérii aukčného domu Agraart.Nemôžem zabudnúť na mosadznú Katarínku v toruňskej galérii slávy pred Artusovým dvorom, kde som v roku 2008 počas letného večera prehovoril k zhromaždenému davu. Neustále maľujem a snažím sa popasovať s novými nápadmi alebo oprášiť tie staré, ktoré sa mi kedysi nepodarilo zrealizovať kvôli nedostatkom v technike alebo mentálnej pripravenosti.