Jan Szancenbach, STÁLE ŽIVOT SO VZOROM OVOCIA

75,0 x 85,0cm - olej, plátno signované p.d.: Szancenbach

Jeho maľba je akýmsi denníkom optimistu, pre ktorého je viditeľný svet hodný toho, aby bol zaznamenaný na plátne, a umenie je hodné toho, aby žilo v súlade s nádherou sveta. Zázrak prírody a zázrak umenia by mali byť hodné jeden druhého, zdá sa, že Szancenbach hovorí pri každom obraze. Podstatou jeho maľby je teda predovšetkým harmónia. (...) Ďalšia vec je, že Szancenbach dokázal nájsť harmóniu skôr v umení než v reálnom svete. Nie je náhoda, že jeho zátišia - usporiadané vôľou a rukou maliara - sú najharmonickejšie.... V istom zmysle teda každý obraz skrášľuje reálny svet, pozdvihuje ho zo všednosti každodennej existencie k slávnostnosti maliarskeho obrazu. Záhrada je farebnejšia, interiér presvetlený slnkom, ovocie v košíku a kvety vo váze vyžarujú žiaru večnej sviežosti.

T. Nyczek, Tvary harmónie, in: Jan Szancenbach. Maľba (kat.), Galéria ABC, Poznaň 1996, s. 21

♣ k vydraženej cene sa okrem iných nákladov pripočíta poplatok, ktorý vyplýva z práva umelca a jeho dedičov na odmenu podľa zákona zo 4. februára 1994 - Autorské právo a práva s ním súvisiace (droit de suite)

Jan Szancenbach (Krakov 1928 - Krakov 1998) študoval v rokoch 1940 až 1942 na Kunstgewerbeschule (t. j. Akadémii výtvarných umení, ktorú okupanti degradovali na odbornú školu), okrem iných u Stanisława Kamockiho, Józefa Mehoffera, Andrzeja Jurkiewicza. Po zatvorení akadémie sa v rokoch 1942 až 1945 živil a študoval samostatne. V roku 1945 bol opäť prijatý do druhého ročníka štúdia, ktoré ukončil pod vedením Eugeniusza Eibischa v roku 1948 (diplom získal v roku 1952). Od roku 1948 pracoval ako asistent v jeho domácom ateliéri a v ateliéri písma a grafiky Ludwika Gardowského. Počas svojej akademickej kariéry prešiel všetkými stupňami od asistenta až po riadneho profesora (od roku 1986). Od roku 1972 viedol vlastnú katedru na Fakulte maľby. V rokoch 1987 až 1993 bol dve funkčné obdobia rektorom Akadémie výtvarných umení v Krakove. Ako maliar zostal verný škole poľského kolorizmu, ktorej princípy si osvojil počas štúdia u Eibischa. Jeho maľba je plná svetla a sýtych farieb, radostná, až horúčkovitá. Popri vynikajúcich koloristických kvalitách (najmä v červenej farbe dosiahol maliar mimoriadnu škálu variet a odtieňov) sa nevyhýba dekorativizmu, čo spolu vytvára hedonistický, bezstarostný výraz. Szancenbach, známy predovšetkým ako maliar zátiší, krajiniek a záhradných scén, sa venoval aj monumentálnej maľbe. Okrem iného pracoval na rekonštrukcii divadla Słowackého v Krakove a na hľadisku a plafóne vroclavskej opery. Ďalšou líniou jeho tvorby bol grafický dizajn (logá, plagáty, obaly, obaly, etikety, poštové známky atď.), venoval sa aj knižnej ilustrácii a kreslenému filmu.