Jerzy Duda-Gracz (1941 - 2004), Roztocze. Dedina Zabucze. Návrat jej milosti, 1995

olej, doska, 30 x 40 cm, sign. na rube: "DG 1863 / 95", na zadnej strane nálepka autora s popisom obrazu



Patrí k najvýznamnejším súčasným poľským maliarom. Uznávaný v zahraničí, vystavoval prakticky po celom svete, okrem iného v Tokiu, Paríži, Štokholme, Londýne, Berlíne, Moskve, Ríme, Viedni, Florencii, Bratislave, Sofii, Chicagu, Dillí, Oldenburgu, Mníchove, Lipsku a New Yorku. V súčasnosti možno stálu expozíciu maliarových diel obdivovať v Hornosliezskom múzeu v Bytome. Závratná kariéra umelca, ktorá sa datuje od 70. rokov 20. storočia, mu nebránila v tom, aby vyučoval na Akadémii výtvarných umení v Katoviciach, pobočke Akadémie výtvarných umení v Krakove (1976 - 1982), neskôr na Sliezskej univerzite v Katoviciach a na Európskej akadémii umení vo Varšave. Jeho tvorba sa vyznačuje vynikajúcou technikou a veľkým zmyslom pre detail. Vo svojich obrazoch sa opakovane odvolával na tradíciu starého poľského maliarstva, najmä na majstrov, ako boli Józef Chełmoński a Jacek Malczewski. Napriek tomu boli Duda-Graczove diela prirovnávané aj k obrazom Petra Bruegela, a to vďaka prenikavej satire a moralizujúcemu programu prítomnému v dielach poľského maliara. Duda-Gracz do svojho umenia opakovane včleňoval témy z dnešnej šedej reality, ktoré nezanechávali žiadne ilúzie, najmä pre obyvateľov malých miest a zapadnutých dedín. So všetkou úprimnosťou zobrazoval škaredosť ľudského tela a duše. Odhaľoval všetky chyby ľudského bytia, od hlúposti, netolerancie, hrubosti, lenivosti až po fascináciu peniazmi a americkou kultúrou.
Americká kultúra. Nevyhýbal sa však ani krásnym pohľadom na prírodu.