Józef Czapski, BILARDY, 1983

53,0 x 64,0 cm - olej, plátno signované p.d.: J.C. 83.



Vystavený, opísaný a reprodukovaný obraz:

- Józef Czapski seeing life (katalóg výstavy redigoval Wojciech Zmorzyński), Národné múzeum v Gdansku, Gdansk III - VI 2000, s. 91, farebné ilustrácie 58, kat. č. 55.



Czapského maliarske oko, fascinované každodennými zjavmi, ich vie preraziť. Jeho metóda pripomína prístup fotografa, ktorý sa prechádza po svete s fotoaparátom prehodeným cez plece. Nečaká na obraz, naopak, ten či onen fragment reality sa mu náhle vnucuje a mení jeho pasívny pohľad na okamžitú víziu. (...). Práve maliarova rozkošná úcta k surovej, materiálnej skutočnosti, k zdanlivej banalite, je základom privilegovaného momentu, ktorý zmieruje diváka Czapského maľby so svetom, aký je.

Konstanty A. Jeleński, Oko a čas, 1974 [in:] Józef Czapski. Okolo zbierky Aeschlimann, Zachęta 2007

♣ k vydraženej cene sa okrem iných nákladov pripočíta poplatok vyplývajúci z práva umelca a jeho dedičov na odmenu v súlade so zákonom zo 4. februára 1994 - o autorskom práve a súvisiacich právach (droit de suite).

Józef Czapski (Praha 1896 - Paríž 1993) - maliar, kresliar, spisovateľ a publicista; pôvodne študoval právo, potom sa v roku 1918 vzdelával na Varšavskej škole výtvarných umení. Štúdium prerušil, aby sa na príkaz poľských vojenských úradov vydal do Ruska hľadať nezvestných poľských dôstojníkov.

V roku 1920 sa zúčastnil na poľsko-boľševickej vojne. V rokoch 1923 až 1924 študoval na Akadémii výtvarných umení v Krakove. V roku 1924 spolu so skupinou študentov Józefa Pankiewicza, ktorí vytvorili tzv. parížsky výbor, odišiel na ďalšie štúdium do Paríža, kde zostal do roku 1931. Po návrate do Poľska sa zúčastňoval na výstavách kapistov, okrem iného vo varšavskom Inštitúte umeleckej propagandy. Účastník septembrovej kampane, zajatec, okrem iného v tábore v Starobielsku; po oslobodení zo zajatia vstúpil do Andersovej armády a v rokoch 1941 - 1942 viedol pátranie po dôstojníkoch a vojakoch väznených a nezvestných v ZSSR.

Po roku 1944 žil natrvalo v Maisons-Laffitte pri Paríži. Bol jedným zo zakladateľov mesačníka Kultúra. Ako spisovateľ publikoval okrem iného Spomienky zo Starobiela, Na nieludzkiej ziemi a množstvo esejí o umení. Maľoval krajiny, zátišia, interiéry a menej často portréty. V 80. a 90. rokoch 20. storočia boli jeho obrazy a kresby viackrát vystavené v Krakove, Varšave a Poznani.

Jeho maľba - spočiatku blízka Pankiewiczovej škole, neskôr veľmi individuálna a expresívna - je širšie predstavená v albume Joanny Pollakówny (Czapski, Varšava 1993).