Leon Tarasewicz, BEZ TITULU, 2023

180,0 x 120,0 cm - akryl, plátno, signované na zadnej strane fixkou, napr.: L. Tarasewicz 2023 Akryl na plátne | 50 x [prekrížené] | 130 x 190

K obrazu je priložený certifikát podpísaný umelcom.

Myslím si, že umenie vždy odráža miesto. A čas. Je to neodmysliteľnou súčasťou tvorby, hoci sám umelec si to nie vždy uvedomuje. Neuvedomuje si túto súvislosť. [...] Na mojich obrazoch nie sú veci, ktoré by nemali odkaz na skutočnosť. Ľudia, ktorí pracujú v opozícii voči zaužívaným predstavám, sa často vracajú ku klasike. Umelci, ktorí vytvárajú zdanlivo abstraktné obrazy, ich vôbec neodvodzujú od myšlienky abstrakcie.

Leon Tarasewicz v rozhovore s Elżbietou Dzikowskou [in:] Umelci hovoria. Rozhovory s majstrami maľby, Rosikon Press, s. 232.

♣ k vydraženej cene sa okrem iných nákladov pripočíta poplatok vyplývajúci z práva umelca a jeho dedičov na odmenu v súlade so zákonom zo 4. februára 1994 - o autorskom práve a súvisiacich právach (droit de suite).

Leon Tarasewicz (narodený 14. III. 1957 v obci Waliły, Bialystok, Poľsko, žije v obci Waliły a vo Varšave) študoval na Fakulte maľby Akadémie výtvarných umení vo Varšave v rokoch 1979 - 1984. Diplom získal v ateliéri profesora Tadeusza Dominika. Už počas štúdia našiel vlastný spôsob zobrazovania prírody podrobenej syntéze na hranici abstrakcie. V ranom období boli jeho obrazy založené na starostlivo odpozorovaných motívoch, ako sú šišky stromov na horských svahoch pozorované z diaľky, rytmus kmeňov stromov v lese, kŕdle vzlietajúcich vtákov, kamene. Približne od roku 1988 sa umelec posunul od odkazov na konkrétne objekty k čisto maliarskym hodnotám: farbe, hre kvalít, štruktúre. Vytvára abstraktné kompozície polí a farebných pruhov, ktoré vypĺňajú veľkoformátové obrazy, ako aj - čoraz častejšie - obrazy na stenách galérií (napr. v Konsthall, Malmö 1992, v Galérii Foksal, Varšava 1994, na výstave "Umenie proti prírode", Galéria Zachęta, Varšava 1996). Postupom času sa tento typ priestorových realizácií na verejných miestach (hoci vytvoril aj niekoľko úprav súkromných interiérov) stal hlavnou témou jeho tvorby. Apogeum tejto tendencie nastalo na prelome storočí, keď umelec na Bienále umenia v Benátkach v roku 2001 predstavil farebnú "podlahu" a v roku 2003 samostatnú výstavu-inštaláciu v Centre súčasného umenia vo Varšave, koncipovanú ako maliarsky priestor, do ktorého môže divák fyzicky vstúpiť. Od začiatku svojej kariéry zaznamenal umelec mnoho úspechov, vrátane trhových, doma i v zahraničí. Zúčastnil sa na mnohých prestížnych skupinových výstavách a od roku 1984 samostatne spolupracuje s Galériou Foksal vo Varšave a okrem iného aj s Galériou Nordenhake v Štokholme a Berlíne. Samostatné výstavy mal v popredných múzeách a galériách v krajine a v Londýne, New Yorku, Berlíne, Benátkach a ďalších. Jeho diela sa dostali do prestížnych múzejných zbierok. Získal Cenu Jana Cybisa (1998), Cenu Nadácie Zofie a Jerzyho Nowosielských (1999) a Pas "Polityka" (2000). Umelec zdôrazňuje svoju bieloruskú národnosť a je aktívny v miestnej komunite a opozičných hnutiach v Bielorusku. V akademickom roku 1996/97 ho Varšavská akadémia pozvala, aby viedol ateliér na Fakulte maľby. Vyučuje tam dodnes, pričom je pre svojich študentov nielen umeleckou autoritou, ale aj zanieteným pedagógom, organizátorom plenérov a spoločných výjazdov na výstavy.