Maria Anto (1937 - 2007), Rodinný portrét, 1978

Olej, plátno, 105 x 95 cm, signované a datované na zadnej strane: Maria Anto 1978 | 444".



Študovala na Fakulte maľby Varšavskej akadémie výtvarných umení; diplom získala v roku 1962. Ako niekoľkoročné dievča unikla smrti počas úteku z transportu do Osvienčimu v roku 1944. V roku 1966 mala tridsaťročná Maria Anto na prahu svojej umeleckej kariéry veľkú samostatnú výstavu v galérii Zachęta, kde predstavila takmer 60 olejových diel. Ďalšou významnou udalosťou v jej tvorbe bola účasť na Bienále v Sao Paule v roku 1963. Jej obrazy sa okrem iného zdajú byť reakciou na vojnovú traumu, ktorej čelila v dospelosti. Bola jednou z mála maliarok, ktoré dosiahli veľký umelecký úspech a okrem toho sa venovali realistickej maľbe. Antoina tvorba sa hlásila k tradícii surrealizmu, metaforickej maľby a naivného umenia. Ako maliarka pôsobila v centre umeleckého života Poľskej ľudovej republiky a zároveň na jeho okraji. Milovaná a rešpektovaná umelcami bola Maria Anto zároveň považovaná za erudovanú, excentrickú, workoholičku, talentovanú umelkyňu, ženu fenomenálnej krásy a napokon za zosobnenie samotného umenia. "Maria Anto nerobí umenie. Ona je umenie," napísal o maliarke básnik Jan Wołek. Mala približne 60 samostatných výstav v Poľsku a v zahraničí a zúčastnila sa na približne 200 skupinových výstavách - národných aj medzinárodných (vrátane VII. bienále v Sao Paule). Jej diela sa nachádzajú v súkromných zbierkach a zbierkach múzeí v Poľsku a v zahraničí.