Maria JAREMA, NEPRAVIDELNÁ KOMPOZÍCIA IV

Monotypia, tempera, papier nalepený na plátne, 65 x 50 cm. Na zadnej strane popis autora: PiS č. 14 Paríž č. 62 "Vegetácia". Čas vzniku: 1957. priložený znalecký posudok pána Aleksandra Filipowicza. Obraz bude reprodukovaný v katalógu všetkých diel Marie Jaremy, ktorý vznikol na objednávku Múzea súčasného umenia vo Varšave.

Maria Jarema študovala sochárstvo u Xaweryho Dunikowského na Akadémii výtvarných umení v Krakove v rokoch 1929 - 1935. Počas štúdia sa pripojila k tzv. prvej "krakovskej skupine" (1933 - 1937). V 30. rokoch 20. storočia spolupracovala ako herečka a scénografka s divadlom svojho brata Józefa Jaremu "Cricot" a s bábkovým divadlom Adama Polewku. V roku 1937 odišla do Paríža na Svetovú výstavu a zostala tam 4 mesiace. Po vojne sa pripojila ku Skupine mladých výtvarných umelcov (Grupa Młodych Plastyków), sústredenej okolo Tadeusza Kantora, ktorá sa v roku 1957 konštituovala ako nová (druhá) "Krakovská skupina". Počas obdobia socialistického realizmu sa nezúčastňovala na oficiálnom umeleckom živote. Pracovala ako scénografka v Kantorovom divadle "Cricot 2" (1956 - 1957). V roku 1957 jej bola udelená Cena mesta Krakov a v roku 1958 získala cenu Spoločnosti taliansko-poľského priateľstva na XXIX. benátskom bienále. Spočiatku sa venovala sochárstvu a po vojne najmä maľbe, často v kombinácii s grafikou (tempera s monotypom). Jej abstraktné kompozície, skúmajúce problém pohybu a priestoru, sú usporiadané do cyklov ("Figúry", "Výrazy", "Chvaty", "Prieniky", "Rytmy" a iné). Tieto diela patria k najvýznamnejším počinom poľského umenia 50. rokov 20. storočia a predznamenávajú podobné skúmania kinetického umenia a op-artu vo svete. Umelec sa venoval aj scénografii a úžitkovej grafike (plagáty, knižné a tlačové ilustrácie) a žurnalistike.