Rozmery: 42,2 x 52,4 cm
Signované, datované a vpísané na zadnej strane: BEZ NÁZVU (BONITA) | P.U. 2013'
Životopis
Piotr Uklański patrí k tým maliarom, ktorých umelecký debut sa uskutočnil v čase búrlivej transformácie na konci 80. a v polovici 90. rokov 20. storočia. Kedysi bol považovaný za umeleckého rebela, dnes bez najmenších pochybností patrí do panteónu poľských umelcov s pevnou pozíciou v prostredí. Dôsledne a odvážne naďalej využíva témy, ktoré sú pre mnohých zakázané alebo nepohodlné. Svojou tvorbou sa snaží interagovať s aktuálnymi spoločensko-politickými otázkami, pričom siaha po rôznych umeleckých médiách vrátane fotografie, inštalácie, performance či maľby.
V roku 1991 po absolvovaní Akadémie výtvarných umení vo Varšave odišiel do New Yorku, kde pracoval ako fotograf. Žije a pracuje v New Yorku. Uklański používa rôzne médiá, od fotografie a inštalácie až po video a performance. So zvodným pôvabom stereotypov populárnej kultúry a vizuálnych klišé hrá ironickú, kritickú hru. Umelec robí zo zdegradovaných oblastí popkultúry materiál pre svoje diela a ukazuje ich nespochybniteľné čaro. Jeho diela hovoria rovnako o spontánnej radosti z krásy, ako aj o pocite viny, ktorý vzniká pri jej prežívaní. Uklański nachádza krásu v banálnych a dobre známych veciach, na zabudnutých miestach alebo tam, kde sa objavuje úplne nečakane, pričom zapája divákov do situácií vytvorených na vytvorenie "dobrej" nálady, ktorá vyvoláva pocity nostalgie a sentimentu. Uklańského "špecialitou" je transpozícia rôznych estetických javov v čase a priestore. Dielo z roku 1996 s názvom DANCE FLOOR je podlaha "citovaná" z nočného klubu, pulzujúca svetlami v rytme tanečnej hudby. Inštalované v interiéri galérie sa stáva neprehliadnuteľným prvkom pre návštevníkov. Sú konfrontovaní s priestorom, ktorého atmosféra pripomína diskotéku, ale ich frustrácia môže byť spôsobená tým, že sa tejto nálade nemôžu naplno oddávať. Dielo je zároveň dialógom s tradičným minimalistickým sochárstvom. V roku 1999 Uklański na pozvanie galérie Foksal vytvoril mozaiku na stĺpe pri vstupe do obchodného domu "Smyk" v centre Varšavy z porcelánových tanierov, výrobného odpadu z tovární v Ćmielowe a Pruszkowe. Dielo bolo inšpirované umelcovou cestou po Poľsku, počas ktorej si všimol domy zdobené zrkadlami a kúskami stolovej keramiky. Umelec vyzdvihol gýčový spôsob zdobenia provinčnej architektúry a použil túto metódu v inom sociálnom a estetickom kontexte, pričom zmenil mierku realizácie na monumentálnu a nízku kultúru na vysokú. Uklańského výstava NAZIIŚCI, ktorá sa konala v novembri 2000 vo varšavskej Zachęte, sa skončila škandálom, niekoľko diel bolo zničených a výstava zatvorená. Predstavovala sériu 164 farebných fotografií, na ktorých boli známi zahraniční a poľskí herci hrajúci nacistické postavy vo filmoch. Pomocou nástroja typického pre masovú kultúru autor konfrontoval filmové obrazy "zlého Nemca", ktoré obývajú kolektívnu predstavivosť diváka. Fotografie zobrazujú pekných, elegantných mužov, filmových drsňákov, ktorí diváka zvádzajú svojím príťažlivým imidžom, čím zahmlievajú pravdu o nacizme. Ako komentuje toto dielo samotný autor: "Portrét nacistu v masovej kultúre je najvýraznejšou ukážkou skresľovania pravdy o dejinách, o ľuďoch. Je pre mňa o to dôležitejší, že je hlavným zdrojom informácií o tej dobe, pre mnohých jediným." Počas výstavy vstúpil do galérie známy herec Daniel Olbrychski so šabľou a za prítomnosti vopred pripraveného televízneho štábu rozsekal niekoľko záberov, čím protestoval proti tomu, že umelec použil jeho filmový obraz. Minister kultúry nesúhlasil s opätovným otvorením výstavy.
